galilei zistil, že pre pohyb kyvadla platí niekoľko pravidiel. Napríklad že je úplne jedno, akú hmotnosť má teleso zavesené na jeho konci a vôbec nie je jedno, na akom dlhom lane to teleso visí. Platí totiž, že čím dlhšie lano, tým dlhší čas, počas ktorého sa kyvadlo dostane z jednej krajnej polohy do druhej. Čas je priamo úmerný druhej odmocnine dĺžky závesu.

huygensovo kyvadlo

Predstavme si, že na horný koniec kyvadla pripojíme dve tyče, ktoré budú mať na koncoch lopatky. Tie budú pri výkyve kyvadla prepúšťať vždy po jednom zube kolesa, nazývaného krok. Krok je spojený s ďalšími ozubenými kolesami, ktoré jeho prerušovaný pohyb budú prenášať cez klznú spojku na minútovú ručičku. Z nej sa ďalšími kolesami prenesie na ručičku hodinovú. Oveľa neskôr niekomu napadne skonštruovať prevod, ktorý umožní z minútového kolesa, či vtedy už skôr kolieska, preniesť pohyb aj opačným smerom, k sekundám.

Presne takto to vymyslel a skonštruoval holandský polyhistor Christiaan Huygens  v roku 1656. Prvé verzie jeho kyvadlových hodín dosahovali nepresnosť približne minútu za deň, neskoršie dokonca už len asi 10 sekúnd za deň. Dnes, keď máme k dispozícii absolútne presné merače času, nám to môže pripadať strašne veľa, ale na porovnanie – vtedajšie vahadlové hodiny mali odchýlku až 15 minút denne.