Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: Vraciame sa na Mesiac

.juraj Petrovič .veda .veda

Keď 20. júla 1969 Neil Armstrong položil nohu na povrch Mesiaca, nebolo to z výskumných dôvodov. Bolo to strategické víťazstvo v jednej z mnohých bitiek studenej vojny. Napriek tomu sa NASA podarilo vyťažiť z misií Apollo, ktoré mali jediný cieľ – poraziť Sovietsky zväz vo vesmírnych pretekoch – pozoruhodné a dôležité vedecké poznatky. Teraz sa sestra Apolla, Artemis, vracia na Mesiac s úplne inou motiváciou.

Juraj Petrovič: Vraciame sa na Mesiac HUM IMAGES/UNIVERSAL IMAGES GROUP/GETTY IMAGES Mesačný kráter Eratosthenes s priemerom 59 km a hĺbkou 3 600 m odfotený posádkou Apolla 17. Vznikol pravdepodobne pred 3,2 miliardami rokov a je po ňom nazvané jedno z geologických období Mesiaca.

martin Mojžiš opakovane hovorí, že sa mu zdá, že na Mesiac sa dá dostať buď tak, že vyleziete na nejaký vysoký strom a skočíte tam, alebo vôbec. A pritom nijako nespochybňuje, že ľudia na Mesiaci pristáli a je tým posledným, koho by bolo možné podozrievať z viery v konšpiračné teórie.

Ale takto to my ľudia máme. Tvár, ktorú na povrchu Mesiaca v splne vidíme, je výtvor nášho mozgu, ale približuje nám nášho vesmírneho suseda natoľko, že máme pocit, že je na dosah. Nie je to úplne pravda.

sused, brat alebo potomok?

Práve misie Apollo významným spôsobom prispeli k tomu, že sme na tisícročné otázky o pôvode a zložení Mesiaca dostali vedecké odpovede. Vzorky, ktoré astronauti Apolla priviezli späť na Zem, potvrdili, že Mesiac nie je brat ani náhodne zachytené teleso Zeme, ale jej dieťa. Asi pred štyri a pol miliardami rokov, krátko po vzniku samotnej Zeme, sa s ňou podľa viacerých teórií zrazilo teleso približne veľkosti planéty Mars. Uhol nárazu bol taký, že časť materiálu sa sformovala späť do o niečo väčšej Zeme a zvyšok najprv zostal krúžiť na jej obežnej dráhe. Postupným gravitačným nabaľovaním sa sformovalo teleso, ktoré dnes poznáme ako Mesiac. Bolo vtedy oveľa bližšie, takže keby sme ho vtedy mohli pozorovať zo Zeme, bol by Mesiac takmer dvakrát tak veľký, ako ho vidíme dnes. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite