o Slnku toho vieme pomerne veľa a dozvedeli sme sa to pomerne nedávno. Vezmime si už len takú typickú základnú vetu z bežnej encyklopédie: Slnko je 4,5 miliardy stará hviezda, tvorená horúcou plazmou, ktorej energia pochádzajúca z jadrovej fúzie vodíka na hélium sa šíri do okolitého priestoru najmä vo forme elektromagnetického žiarenia. Za tvrdenie, že Slnko je len jedna z hviezd, bol ešte v roku 1600 upálený Giordano Bruno. To, že dostatočne horúci oheň aj Slnko sú ionizované plyny nazývané plazma, vieme asi sto rokov. Rovnako dlho vieme, že existuje niečo ako jadrové reakcie a že práve z nich pochádza slnečná energia. A to, že existuje čosi ako elektromagnetické žiarenie, vieme len o trochu dlhšie – asi stopäťdesiat rokov.

Otázka je, či a načo potrebujeme tieto veci vedieť. Had vyhrievajúci sa na slnku (malé s preto, lebo máme na mysli hada na Zemi, nie na Slnku) pravdepodobne netuší, že v jadre Slnka sa každú sekundu premenení 600 miliónov ton vodíka na hélium, a že energii získanej z tejto premeny trvá desiatky tisíc rokov, kým sa z jadra dostane do vyšších slnečných vrstiev. Napriek tomu si ten had slniečko pekne užije a to, ako sa príjemne zohrial, neskôr efektívne využije (na malú radosť myší a iných zvieratiek). Ani o elektromagnetickom žiarení prichádzajúcom zo Slnka toho hady ani myši veľa nevedia, ale vďaka nemu vidia. No ale videli by lepšie, keby vedeli viac? Nuž, myši a hady (a to dokonca ani kobra) asi nie, ale ľudia áno – napríklad vďaka okuliarom. Niektoré vedomosti sú pre ľudí užitočné. Nie nadarmo sa vraví, že najpraktickejšia vec je dobrá teória.