malým príkladom toho, čo môže spôsobiť nevzdelaný a hlúpy človek, ktorý má dostatočnú moc a zároveň v sebe odhalí vedeckého génia, je plošné testovanie na covid, ktoré sme na Slovensku absolvovali na jeseň roku 2020. Aj preto sme sa dostali v svetovom rebríčku na prvé miesto v relatívnom počte obetí. Našťastie tam išlo len o tisícky mŕtvych. Z histórie sú však známe prípady, keď tých mŕtvych boli desiatky miliónov. A začalo sa to zdanlivo nevinne – vyhlásením genetiky za buržoáznu pavedu.
trofim Denisovič Lysenko
V 20. a 30. rokoch minulého storočia bola ruská (sovietska) genetika na veľmi slušnej, dá sa povedať svetovej úrovni. Asi jej najznámejším predstaviteľom bol Nikolaj Ivanovič Vavilov – agronóm, botanik a genetik. V roku 1937 sa mal siedmy Medzinárodný genetický kongres konať v Moskve a predsedom mal byť práve Vavilov. Koncom roku 1936 však sovietske politbyro kongres zrušilo a osud genetiky v sovietskom zväze bol na dlhé roky spečatený. Vavilov bol zatknutý v roku 1940 (obvinenie sa týkalo špionáže a kontrarevolučnej činnosti), odsúdený na smrť v roku 1941 (trest bol neskôr zmenený na dvadsať rokov väzenia) a zomrel v roku 1943 (v dôsledku neľudských podmienok v sovietskych väzniciach).
„Veda má svoje metódy a svoje pravidlá. Ich nerešpektovanie hlupákmi môže viesť k nepredstaviteľným tragédiám.“
Za Vavilovovu smrť bol zodpovedný predovšetkým jeden konkrétny človek – Trofim Denisovič Lysenko, hrdina socialistickej práce, trojnásobný držiteľ Stalinovej ceny, osemnásobný držiteľ Leninovej ceny a mnohých ďalších vyznamenaní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.