keď šľachtický rod von Liechtenstein staval svoj nový palác vo Viedni, poveril architektonickým návrhom staviteľa Josepha Meissla. Ten so sebou zobral do Viedne svojho synovca, ktorý sa nedávno v jeho stavebnej a kamenárskej firme vyučil za tovariša a okrem toho vďaka svojmu výraznému talentu aj kreslil veľa návrhov rôznych stavebných prvkov. Synovec sa volal Joseph Hardmuth a po smrti svojho strýka sa stal hlavným stavebný riaditeľom a architektom pre Liechtensteinský rod. 

V tom čase Liechtensteini zjednotili veľké pozemky medzi Břeclavou a Mikulovom a začali vytvárať to, čo dnes poznáme ako Lednicko-valtický areál, jednu z najrozsiahlejších pamiatok, zapísaných na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Areál je to vskutku obrovský, má vyše tristo kilometrov štvorcových a obsahuje okrem Lednického a Valtického zámku aj to, čomu sa v architektúre hovorí salety – záhradné stavby pomerne veľkého rozsahu, zasadené do anglického parku medzi oboma zámkami. Joseph Hardmuth ich pre Liechtensteinov navrhol hneď niekoľko. Najznámejšou z nich je ale Minaret na brehu rybníka oproti Lednickému zámku. Keď sa na minaret pozriete bližšie zistíte, že prvé dve časti jeho veže majú osemuholníkový tvar. Nie je to náhodou. 

Joseph Hardmuth totiž počas svojej práce bojoval s nekvalitnými kresliacimi a rysovacími potrebami, teda nástrojmi, ktoré ako architekt potreboval každodenne.