problém rozporu medzi základným výskumom, ktorý nám odhaľuje, ako funguje vesmír a svet okolo nás, a praktickou aplikáciou týchto objavov je starý ako ľudstvo samo. To, čo voláme základný výskum, sýti náš hlad po poznaní, našu zvedavosť, našu túžbu odhaliť nepoznané. Či už sú to nové krajiny, moria, hory, mesiace a planéty alebo zákonitosti fungovania vesmíru, a to vo veľkom aj v malom. Práve snaha spojiť teórie o fungovaní toho veľkého – vesmíru – s tým malým – elementárnymi časticami – poháňa fyzikov a astrofyzikov vpred v ich výskume. Výskume, ktorý nie je ani jednoduchý, ani krátky. A už vôbec nie je lacný. 

Daňový poplatník, ktorý tento výskum svojimi daňami financuje, sa preto právom pýta, aký osoh prinesie základný výskum jemu, nefyzikovi, nebotanikovi, negeografovi či neastronautovi. Jednoduchá a všeobecná odpoveď môže byť, že nevieme. Práve preto, že ide o objavovanie neznámeho, je aj výsledok takéhoto objavovania vopred neznámy. To, čo ale môžeme použiť, je naša historická skúsenosť s doterajšími výsledkami a praktickými aplikáciami základného výskumu. Na niektoré z nich sa pozrieme bližšie.