posvätná úcta

Ľudský mozog bol celé tisícročia tajomným orgánom, ktorému takmer nik nerozumel. Napriek tomu aj tí najväčší ignoranti dávnovekej histórie tušili, že mozog je veľmi krehký orgán a neradno sa s ním zahrávať. Už v starovekom Egypte sa objavujú informácie o trepanácii lebky. Otvorenie lebky s následným uvoľnením nadbytočného obsahu pravdepodobne pomáhalo riešiť hydrocefalus – hromadenie mozgovo-miechovej tekutiny v komorovom systéme.

Predpokladá sa, že trepanácia nebola módna metóda využívaná na vypúšťanie zlých duchov. Slúžila ako posledná možnosť pri riešení závažných zdravotných problémov. Ak by si faraón zriadil svoj malý Hollywood na predmestí Alexandrie, možno by sa trepanácia stala hitom dospievajúcej aristokracie. 

Stredovek nenašiel pre mozog vhodné uplatnenie. Našťastie. O jeho mystických vlastnostiach sme sa začali dozvedať postupne až v 19. storočí vďaka rozvoju histologických techník. Práve v tom období začali lekári odstraňovať malé časti mozgového tkaniva, aby zbavili svojich pacientov starostí. Mozog sa stal zábavnou stavebnicou, ktorú je možné meniť podľa uváženia, a to aj bez potrebného vzdelania.

odvážny Dr. Egas Moniz

Väčšina odvážlivcov si včas uvedomila, že mozog nie je výrobok firmy Ikea a ostré predmety mu nerobia žiadnu radosť. Najmä ak aktéri netušia, čo môže zásah spôsobiť. Mnohí priekopníci starovekej neurochirurgie v 19. a 20. storočí to po niekoľkých neúspešných operáciách vzdali a venovali sa svojmu skutočnému lekárskemu remeslu. Iba portugalský lekár Egas Moniz sa nenechal zastaviť neúspechmi a kráčal nemilosrdne za svojím cieľom.

Všetko sa to začalo na pôde Lekárskej fakulty Yalovej univerzity v New Haven. Moniz bol fascinovaný príbehom dvoch opíc Becky a Lucy, ktoré sa snažili zapamätať si, kde pre nich experimentátor ukryl odmenu. Lucy bola trpezlivá a užívala si celý proces učenia.