Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: Drážka plná hudby

.juraj Petrovič .veda .veda

Už je to 125 rokov, čo Thomas Alva Edison predstavil svoj fonograf. Zariadenie na záznam a reprodukciu zvuku, ktoré po prvýkrát umožnilo vypočuť si hovorené slovo či hudbu neskôr, ako zazneli. Jeden zo strojov času bol na svete.

Juraj Petrovič: Drážka plná hudby KIRN VINTAGE STOCK/CORBIS/GETTY IMAGES Mladík a psík počúvajú platňu na Berlinerovom gramofóne začiatkom 20. storočia. Výjav pripomína logo His Master‘s Voice so psom Nipperom, ktoré si dal Emile Berliner patentovať.

na začiatku by sme si mali aspoň stručne vysvetliť, čo je vlastne zvuk a ako funguje jeho prijímač, ktorý má drvivá väčšina z nás dvojmo vo svojej hlave.

Zvuk je mechanické vlnenie vzduchu alebo akejkoľvek inej látky. Preto sa vo vákuu, kde nie sú žiadne látky, zvuk na rozdiel od svetla a ďalších druhov elektromagnetického vlnenia nešíri. Rýchlosť kmitania, čiže frekvencia, určuje výšku tónu, ktorý počujeme, amplitúda zas jeho hlasitosť. Keď zvukové vlny dopadnú na membránu ušného bubienka, prenesú sa mechanicky cez kostičky stredného ucha do slimáka vnútorného ucha, kde sa cez vlásočnicové bunky zvuk zmení na elektrický signál, ktorý sluchový nerv dopraví do mozgu. Ten signál vyhodnotí a my počujeme.

prvý záznam

Edison nebol ani zďaleka prvý, komu napadlo zaznamenať zvuk. Tým bol Francúz Édouard-Léon Scott de Martinville, redaktor a prepisovač vedeckých materiálov v parížskom vydavateľstve. Keď v jednej z vedeckých prác narazil na zobrazenie vyššie spomínaného stredného ucha s jeho kostičkami, napadlo mu „vyfotografovať“ slovo. Použil na to akustickú trubicu na tenšom konci uzavretú membránou a na membránu prilepil vlas divej svine. Rovnú tabuľku skla pokryl sadzami a posúval ju pod svinským vlasom rovnomernou rýchlosťou, zatiaľ čo hovoril do trubice. Vlas zobrazil v sadziach zvukovú vlnu. Scott de Martinville nerozmýšľal nad tým, ako zachytený zvuk znovu prehrať, jeho vynález mal slúžiť len optickému záznamu zvukov pre vedecké účely.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite