zaujímavý bol vývoj verzie 747-SR („short range“, čiže krátky dolet) vyvinutej špeciálne pre japonské aerolínie JAL a ANA. Tie potrebovali prepravovať veľké množstvo pasažierov na krátkych trasách, a tak pre ne Boeing upravil verziu 747-100. Išlo najmä o zosilnenie konštrukcie krídiel, trupu a podvozku pôvodne diaľkového lietadla tak, aby znieslo veľký počet štartov a pristátí. Súčasne sa zredukovala kapacita nádrží na palivo a zvýšil počet cestujúcich. Počet letov sa z bežných 24 600 letov počas 20 rokov zvýšil až na 52 000 letov počas 20 rokov.

Inú požiadavku postavili pred Boeing Pan Am spolu s Iran Air začiatkom sedemdesiatych rokov. Obe spoločnosti mali záujem o lietadlo, ktoré by bolo schopné dopraviť menšie množstvo cestujúcich priamym letom na extrémne dlhú vzdialenosť medzi New Yorkom a Teheránom. Boeing na výzvu odpovedal tým, čo dostalo prezývku „Baby Jumbo“, skrátenou verziou 747-SP. Trup sa skrátil až o 14 metrov, čím okrem iného vznikol problém, že povestný „hrb“ 747-čky zasahoval až do oblasti, kde sú k trupu pripojené krídla. Príslušný úsek trupu sa tak musel upraviť. Táto úprava, paradoxne, pomohla vzniknúť predĺženej hornej palube pri bežne dlhých modeloch 747-200 a 747-300, čo viedlo k zmene hornej paluby zo spoločenskej miestnosti na normálnu palubu pre cestujúcich, väčšinou v prvej alebo business triede. 747-SP používalo tiež viacero aerolínií na vnútroštátne kratšie lety s menším počtom cestujúcich.

najznámejšie a najrozšírenejšie Jumbo

V roku 1985 začal Boeing vyvíjať novú verziu 747-čky. Vývoj mal päť hlavných cieľov: nové technológie, vylepšený interiér, predĺženie doletu na 13500 km, účinnejšie motory a 10-percentné zníženie prevádzkových nákladov. Výsledkom bola verzia 747-400, najrozšírenejšia verzia 747-čky na svete. Takzvaný glass cockpit obsahuje o dve tretiny menej kontroliek a ukazovateľov ako staršie verzie 747 a časť práce palubného inžiniera prevzali počítače. V októbri 2002 uviedol Boeing na trh nákladnú verziu s predĺženým doletom 747-400ERF a o mesiac neskôr aj verziu pre cestujúcich 747-400ER. Nadšeným užívateľom tejto verzie s predĺženým doletom sa stali aerolínie z najvzdialenejšieho kúta planéty, austrálske Qantas. 

opacha

Aby Boeing dokázal prepravovať rôzne diely svojich menších modelov (najmä 787) medzi jednotlivými závodmi, upravil 4 kusy modelu 747-400 tak, že zväčšil trup lietadla za pilotnou kabínou. Model dostal názov Dreamlifter, najmä preto, že dopravoval hlavne časti modelu 787 Dreamliner.