nadzvukový let bol dlho považovaný za nemožný. Tí, ktorí sa oň pokúsili alebo sa k tejto rýchlosti čo i len nechtiac priblížili, zažívali veľmi nepríjemnú skúsenosť. Ich lietadlo priam pohltili vibrácie a ovládanie ich takmer úplne prestalo poslúchať. Ak prežili, mohli o svojej hororovej skúsenosti rozprávať, ale mnohí za priblíženie k rýchlosti okolo 300 metrov za sekundu alebo 1000 kilometrov za hodinu zaplatili životom, keď sa ich lietadlo pod vplyvom vibrácií rozpadlo vo vzduchu na kusy. 

Prvý, komu sa úspešne podarilo pri vodorovnom lete letieť rýchlejšie ako zvuk, bol 14. októbra 1947 kapitán letectva Spojených štátov Chuck Yeager na malom, extrémne aerodynamickom raketovom lietadielku, ktoré vyniesol do výšky a z bombovnice vypustil bombardér B-29.

všetko je možné, aj nadzvukový let

Po Yeagerovom lete bolo jasné, že nadzvukový let je možný a začal sa horúčkovitý vývoj lietadiel, ktoré by boli schopné lietať rýchlejšie ako zvuk. Pochopiteľne, v prvom rade išlo o vojenské prúdové stíhačky. Ale po úspešnom zavedení prúdových motorov v civilnej doprave, najprv nie úplne šťastným britským De Havilland Cometom a potom oveľa úspešnejším Boeingom 707 (písali sme o ňom v článku o Boeingu 747), začali aj šéfovia civilných aerolínií vážne uvažovať o nadzvukovej doprave pasažierov.