concorde bol naplnený na prasknutie. Ako obvykle, mal natankované aj dve tony paliva, ktoré mali jeho smädné a na zemi neveľmi účinné motory Olympus spotrebovať počas rolovania na štart. Nádrže tak boli úplne plné, bez akéhokoľvek voľného priestoru. Nádrže v Concorde neslúžili len ako zásoba paliva, mali aj funkciu vyvažovania lietadla počas letu. Počas nadzvukového letu sa totiž bod najväčšieho vztlaku na trupe lietadla posunul až o jeden a pol metra dozadu. To znamenalo, že bez kompenzácie by sa Concorde naklonil dopredu a začal prudko klesať. 

Na subsonických lietadlách nie je tento efekt tak veľký a dá sa korigovať, a aj sa koriguje nastavením výškovky, takzvaným trimom. Concorde ale nemal výškovku a pridávať na krídlo sloty, ktoré by náklon korigovali, by znamenalo veľký odpor vzduchu. Inžinieri preto navrhli v Concorde prepojenú nádrž číslo 11 v chvoste lietadla, do ktorej a z ktorej sa čerpalo palivo podľa potreby úpravy ťažiska lietadla. Pri štarte bolo ale palivo prednostne natlačené v nádržiach na krídlach, aby bol Concorde správne vyvážený.

Kapitán Christian Marty nevedel, že na palube je aj viac batožiny, ako sa uvádzalo v nákladovom manifeste. Preťaženie lietadla nad jeho maximálnu vzletovú hmotnosť zaťažovalo ešte viac pneumatiky podvozku. Tie boli aj v minulosti slabou stránkou Concordu. Pre jeho potrebu vyššej rýchlosti pri štarte a pristátí boli pneumatiky mimoriadne namáhané a stávalo sa pomerne pravidelne, že niektorá z nich praskla.