niektoré články majú osobitý prvok. Rodia sa z osobných skúseností, sú šité emocionálnou ihlou a majú chuť horkej čokolády s vysokým obsahom lacných tukov. Benzodiazepíny vstúpili do života mojej rodiny ako nevítaný hosť. Náhle a bez pozvania. Mali priniesť dočasné upokojenie, vyriešiť dlhotrvajúce stavy úzkosti, beznádej a smútok. A skutočne dokázali skrotiť nepokoj a udržiavali mojich blízkych v plnej pracovnej sile. Z krátkej chemickej známosti sa stal partner na celý život.

taká rozkošná tabletka

Xanax, Lexaurin či Neurol súťažia o svojich priaznivcov ako speváci v hitparádach. Malé tabletky ukryté v kabelke či pracovnej taške sú vždy pripravené pomôcť. A ak nezabrala jedna, pridá sa ďalšia – a možno ešte jedna za odmenu. Bez kontroly odborníka, iba na predpis od všeobecného lekára. Dávkovanie podľa vlastného uváženia. Postupne sa rodí nenápadná, plazivá závislosť. 

A napokon som jedného dňa spoznal tú najčernejšiu podobu benzodiazepínov. Príliš veľké množstvo skonzumované v krátkom čase si vyžiadalo svoju daň. Nočná záchranka a následná hospitalizácia. V tom okamihu prišiel na scénu odborník na ľudskú dušu. A opýtal sa: „Nemohli ste skonzumovať tých tabletiek viac?“