počas toho sa jeho časť zachytila v mechanizme, ktorý vyklápal do pracovnej polohy jeden z dvoch solárnych panelov. Skylab síce doletel na obežnú dráhu, teplota v ňom ale začala pomerne prudko stúpať a dodávka energie zo solárnych panelov, ktoré mal na sebe vesmírny slnečný ďalekohľad, dodávala len absolútne minimum. Prvý let astronautov na Skylab bol odložený o desať dní.
Desať dní dostali inžinieri NASA na to, aby zachránili Skylab. Na rozdiel od Apolla totiž Skylab nemohol rotovať okolo svojej pozdĺžnej osi. Bránilo by to pozorovaniam vesmírneho slnečného ďalekohľadu. Solárne panely mali tiež len jednu stranu, ktorá musela byť obrátená smerom k Slnku. Preto mal mať Skylab tepelný štít, ktorý sa mal po dosiahnutí obežnej dráhy od povrchu stanice vzdialiť asi o 5 centimetrov. Štít mal na sebe veľmi presne vypočítané plochy bielej a čiernej farby, aby vybalansoval absorpciu a vyžarovanie slnečného tepla. Samotná stanica mala na svojom povrchu pozlátenú fóliu. Zlato má výborné absorpčné vlastnosti v tepelnej oblasti spektra, a pritom veľmi málo tepla vyžaruje späť. Spolu s tepelným štítom tak malo byť pomocou pozlátenej fólie množstvo tepla, ktoré dostával Skylab, veľmi presne nastavené.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.