el Niño, celým menom El Niño Southern Oscillation (El Niño južná oscilácia), v skratke aj ENSO, nie je dôsledkom globálnej zmeny klímy. Tento jav bol pozorovaný po stáročia, aj keď rybári v Peru a Ekvádore netušili, prečo sú niektoré zimy chudobné na úlovok a pritom bohaté na teplejšie vody inak chladného Pacifiku. Na to, aby sme pochopili, ako ENSO funguje, musíme najprv pochopiť, prečo teplý vzduch znamená dážď a studený vzduch sucho. 

Vzduch na Zemi obsahuje dusík, kyslík, argón, oxid uhličitý a ďalšie vzácne plyny. Okrem toho ale vzduch obsahuje aj vodnú paru. A obsah vodnej pary je okrem iných faktorov silne závislý aj od teploty. Ak má vzduch napríklad 30 stupňov, ako teraz často aj u nás, a relatívna vlhkosť vzduchu je 100 %, čiže už sa doň žiadna ďalšia vodná para nemôže vypariť, obsahuje 1 meter kubický vzduchu až 30 gramov vody. Tú nevidíme, pretože vodná para vo vzduchu je priehľadná. Čo sa stane, ak takto vodou nasýtený vzduch ochladíme? Vzduch, ktorý má 10 stupňov Celzia, v sebe „unesie“ len 9 gramov odparenej vody. A čo sa stane s tou zvyšnou vodou? Zmení sa z plynu späť na veľmi jemné kvapôčky, ktoré sú schopné vznášať sa vo vzduchu. Vznikne hmla. Ak k tomuto javu dôjde vo väčšej výške nad zemou, vznikne oblak. Ak tieto kvapôčky nájdu pevné teliesko, ktoré sa tiež vznáša vo vzduchu, napríklad prach, peľ, sadze a podobne, voda na nich radostnejšie kondenzuje. Ak sa kvapôčky spoja do väčších kvapiek, tieto už nie sú schopné vznášať sa ani v prúde teplého vzduchu, ktorý stúpa k oblohe, a padajú k zemi. Začalo pršať.