prúdenie Atlantického oceánu, ktoré udržiava veľkú časť Európy teplú, by sa mohlo v najbližších desaťročiach náhle a katastrofálne zastaviť. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v utorok, o ktorej informuje portál Politico.
Peter Ditlevsen a Susanne Ditlevsen z Kodanskej univerzity v recenzovanej štúdii uverejnenej v časopise Nature Communications konštatujú, že je pravdepodobné, že kolaps atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC) príde „pri súčasnom scenári budúcich emisií približne v polovici storočia“, možno už v roku 2025 a najneskôr v roku 2095.
Ďalší vedci však podľa Politica vyzvali k opatrnosti pri interpretácii zistení.
Niklas Boers z Technickej univerzity v Mníchove, napríklad uviedol, že použité modelovanie bolo „veľmi zjednodušené“ a samotní autori štúdie sami priznali, že vychádzali z neistých predpokladov.
AMOC, ktorej súčasťou je aj Golfský prúd, tlačí teplú vodu na sever. Vďaka tomu je Anglicko, ktoré sa nachádza na rovnakej zemepisnej šírke ako Kanada, oveľa teplejšie. Jej náhly koniec je dlhodobo súčasťou predpovedí dôsledkov klimatických zmien, ale medzi vedcami sú hlboké rozpory v tom, či a kedy by sa tak mohlo stať. O následkoch, ktoré by v prípade kolapsu nastali, však žiadne spory nie sú.
„Kolaps AMOC by bol katastrofálny,“ vyjadril sa riaditeľ Bristolského glaciologického centra Jonathan Bamber, ktorý sa na štúdii nepodieľal. Zároveň však upozornil, že iné „pravdepodobné“ predpoklady pri modelovaní, ako tie, ktoré použili v štúdii, by viedli k „iným záverom“.
Je takmer isté, že tento júl bude najteplejším mesiacom, aký bol kedy zaznamenaný. Emisie skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív spôsobujú, že z topiaceho sa grónskeho ľadového príkrovu steká do severného Atlantiku studená sladká voda, ktorá vytvára studenú škvrnu v otepľujúcom sa oceáne. To stojí za pozorovaným spomalením prúdov, ktoré regulujú moria obmývajúce európske a severoamerické pobrežie Atlantického oceánu, uvádza sa v štúdii Ditlevsenovcov. „To je skutočne znepokojujúci výsledok, ktorý by mal vyžadovať rýchle a účinné opatrenia na zníženie globálnych emisií skleníkových plynov,“ vyzvala dvojica.
Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) však nedávno zistil, že prúdenie sa v tomto storočí pravdepodobne náhle nezastaví. „Táto práca neposkytuje žiadny dôvod na zmenu hodnotenia (IPCC),“ skonštatoval Jochem Marotzke z Inštitútu Maxa Plancka pre meteorológiu v Hamburgu.
Ak by sa prúd vypol, zmenilo by to globálnu klímu, uviedla Penny Holliday, vedúca oddelenia morskej fyziky a oceánskej cirkulácie v britskom Národnom oceánografickom centre. Veľkú časť severnej pologule by podľa nej zasiahli mrazivé teploty a morský ľad by sa od severného pólu posúval na juh smerom k Európe. Na celej planéte by boli ovplyvnené zrážky, pričom niektoré kontinenty by vyschli a iné by boli premočené. „To by viedlo k dramatickým zmenám v schopnosti každého štátu zabezpečiť dostatok potravín a vody pre svoje obyvateľstvo,“ upozornila Holliday.
I keď náhly kolaps mnohí vedci stále považujú za nepravdepodobný, panuje všeobecná zhoda, že prúdenie je čoraz nepravidelnejšie. To by samo o sebe mohlo mať dôsledky, ktoré nie sú dostatočne známe - od horších zimných búrok v Británii až po silnejšie vlny horúčav v Európe, povedala Levke Caesar z Univerzity Brémy a dodala, že slabší AMOC by ovplyvnil veľké množstvo ľudí.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.