kancelária pre manažment a rozpočet, OMB, bola zložená z odborníkov, ktorí mali byť – a z veľkej časti aj boli – apolitickí. Ale aj pre nich boli plány, ktoré predložil Paine ako návrh rozpočtu NASA, neprijateľné. Správa, ktorú pod vedením viceprezidenta Agnewa vytvorila Space Shuttle Task Group (STG), vyvolala vlnu kritiky ako úplne nerealistická. A to nielen z hľadiska nákladov, ale aj samotných cieľov. Správa totiž navrhovala taký postup krokov, ktorý by americkú vládu v podstate donútil zrealizovať postupne všetky Painove a Agnewove plány – veľkú vesmírnu stanicu, Space Shuttle pre jej zásobovanie znovu v plne využiteľnej verzii a nakoniec aj let na Mars, vrátane vývoja jadrových vesmírnych motorov NERVA

Robert Mayo, šéf OMB, k tomu napísal veľmi kritický list priamo Nixonovi. Paine reagoval svojím listom a nakoniec sa s Nixonom kvôli rozpočtu aj dvakrát stretol. Nixon ale zostal neoblomný a namiesto požadovaných štyroch miliárd išiel do Kongresu návrh rozpočtu s 3,7 miliardami pre NASA v roku 1971.

bitka v kongrese a nečakaný spojenec

Na rozdiel od OMB, ktorá bola nezávislá od politických strán, Kongres bol jej priamym opakom. Návrh rozpočtu NASA v ňom bol opakovane predmetom kritiky, a to kongresmanov a senátorov, ktorí mali od začiatku amerického vesmírneho programu výhrady k jeho samotnej existencii. Ukážkovým príkladom bol minnesotský senátor Walter Mondale, ktorý už po požiari Apolla 1 navrhoval zastaviť program pilotovaných letov do vesmíru a presunúť peniaze na iné účely. Teraz urobil to isté, sériou dodatkov k návrhu rozpočtu sa snažil znížiť rozpočet NASA ešte viac, ako ho už znížila Nixonova administratíva. Šikovným politickým manévrovaním sa Painovi a niekoľkým senátorom, ktorí podporovali lety do vesmíru, podaril Mondalove pokusy zmariť. Mondale predkladal svoje pozmeňujúce návrhy aj naďalej, ale so stále zmenšujúcou sa podporou.