Pozvláčam na posteľ všetky svoje hračky, obklopím sa tým pokladom ako múrmi citadely, aby som sa cítil bezpečný. Neskôr mi učarovali zápalkové škatuľky. Zbieral som ich do veľkej škatule pod posteľou. Nikdy ich nebolo dosť. To bol môj poklad.
Vyzliekli sme sa z detských šiat, no hra pokračuje. Zhromažďujeme poklady dospelých: peniaze, ocenenia, informácie, vedomosti, milostné dobrodružstvá. Občas sa niektorí kvôli svojej vášni ocitnú vo väzení. Takmer každý deň sa na Facebooku zjaví nová tvár štátneho úradníka, sudcu či oligarchu v spoločnosti kukláčov. Za fasádou demokracie si podelili koláč štátu a roky z neho presúvali bohatstvo do svojho pokladu. Ich vášeň bola nenásytná, nestačilo jej niečo, chcela stále viac. S pokladom človek nikdy nie je hotový. Taká je mágia pokladu, jeho vytúžený obsah je nekonečný.
Slovo: Daniel Pastirčák
Čítanie z knihy Kohelet: Táňa Pauhofová
Pieseň od Karla Kryla Děkuji v podaní Daniela Vysokého s obrazmi Marca Chagalla
Kamera: Debora Pastirčáková
Strih: Pavol Jurčo
Kúpte si novú knihu rozhovorov s Danielom Pastirčákom.
