Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Homília Daniela Pastirčáka: Koheletova Óda na radosť

Ak by som chcel uvidieť radosť, hľadal by som ju v detskej tvári. Medzi dospelými sa vyskytuje zriedka. Pamätám si však jednu starú tvár, z ktorej radosť vyžarovala i v posledných okamihoch života. Tvár starého otca.

V mladosti býval prísny a tvrdý. Život ho však doviedol k prvotnej pokore dieťaťa. Keď sme ho v posledné dni navštívili, spýtal sa nás: „Počujete tú hudbu?“ Nič sme nepočuli: „Je to taká krásna hudba.“ Jednou nohou bol tu, druhou bol už tam. Tam, kde pre neho všetko končilo, bola v ňom hudba radosti z toho, čo príde. „Život je  krátky. Akoby to bolo  včera, čo som sa narodil.“ Povedal: „Jediné čo malo zmysel, bolo to, čo som žil z lásky.“ To je naša téma: Radosť. Odkiaľ prichádza? Kam sa stráca?  

Slovo: Daniel Pastirčák

Čítanie z knihy Kohelet Debora Pastirčáková 

Hudobná meditácia – Alena Kusnyér Šišková – skladba:  Erik Satie -  Gnossiene 

Kamera a strih Debora Pastirčáková

Kúpte si knihu rozhovory s Danielom Pastirčákom na našom webe.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.daniel Pastirčák .video
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite