Nedeľná homília: Vánok márnosti a vanutie Ducha

Prešli sme si knihou Kohelet. Venujme jej ešte jeden, záverečný pohľad. Všimnime si architektúru jej celku. Hlavným stavebným materiálom je próza, zbierka úvah a podobenstiev. Jedinečnú chuť Koheletovej próze však dávajú básnické metafory. Na troch miestach próza úplne ustúpi čistej poézii. Ak predpokladáme, že Kohelet zásadné myšlienky vyjadrí v exaktnej próze, a poéziou iba prizdobí strohý text, mýlime sa. Spisovateľské registre prepína z prózy na poéziu, práve v okamihu keď ide vypovedať to najpodstatnejšie. Kniha má tri takéto poetické vrcholy.