keď more odplaví hrudu, pevnina sa zmenší. Smrť každého človeka ma umenšuje, lebo som súčasťou ľudstva. Nepýtaj sa teda, komu zvonia do hrobu, tebe zvonia. Ťarchu týchto slov, dnes na sebe cítime tak, ako sme ju ešte nikdy nepociťovali. Stalo sa to, o čom sme verili, že sa už nesmie nikdy stať.
Vôľa muža, obklopeného skupinou slepých prisluhovačov, posunula dejiny na hranicu svetovej vojny. Obetným baránkom sa stal národ Ukrajiny. Nastražili nám rafinovanú pascu. Ak štáty vyšlú svoje vojská, aby bránili Ukrajinu, otvoria sa pekelné brány svetovej vojny. Ak Ukrajinu brániť nebudeme, otvoríme cestu ďalším výpadom Kremeľského uzurpátora. Naša slabosť sa stane jeho silou.
Ukrajina je posiata krvavými ranami. Dnes trpí a bojuje i za nás. Jej existencia je našou existenciou, jej sloboda našou slobodou. Viac než kedykoľvek predtým cítime, že ľudský svet predstavuje jedno telo: Keď trpí jeden úd, trpia s ním spolu všetky údy.
Homília: Daniel Pastirčák
Hudobná meditácia k obrazom Marca Chagalla: Michal Tölgyessy a Róbert Kolář
Strih: Pavol Jurčo
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.