Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Homília Daniela Pastirčáka: Som čierna, a predsa pôvabná

Minulú nedeľu v noci sme odlietali z Izraela. Cestu sme si však neskrátili spánkom. Za nami sedel mladý muž a obézna žena. Od vzlietnutia až po pristátie sa hlasno rozprávali. Hoci respirátory sú v lietadle povinné, odmietli si ich nasadiť. Hovorili o Ukrajine.

Bolo zrejmé, že stoja na strane agresora. „Samozrejme, Rusi!“ povzdychol som si. Ten povzdych ma zarazil. Akoby som slovom Rusi označil skupinu, ktorá do slušného sveta nepatrí. So zahanbením som si spomenul na drobnú mníšku z Jeruzalema. Hovorila s nami po anglicky. „Mohla by som s vami hovoriť i svojou rodnou rečou,“ priznala sa, „no dnes sa za ňu hanbím. Som Ruska.“ Ak si nás v tejto temnej dobe podmaní nenávisť a opovrhnutie, prehráme. Stratíme to najpodstatnejšie, o čo sa v tom boji jedná. Milujte svojich nepriateľov, učil nás Ježiš. Milovať znamená vidieť v človeku bytosť s nekonečnou hodnotou. Nezaradiť ho do množiny s nálepkou nepriateľa.

Homília: Daniel Pastirčák

Hudba: skladba Daniela Mateja Červené jabĺčko, klavír – Ivan Šiller

Strih: Pavol Jurčo

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.daniel Pastirčák .video
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite