Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nedeľná homília: Boh so srdcom človeka

.daniel Pastirčák .video

Neviem kto ma poslal na svet, neviem čo je svet, neviem čo som. Vidím iba úžasné priestory vesmíru, ktoré ma obklopujú, no neviem, prečo som postavený na toto a nie na iné miesto; neviem prečo tá krátka chvíľa, ktorá je mi daná pre život, je mi určená práve na tomto a nie na inom bode celej večnosti, ktorá ma predchádzala, a celej večnosti, ktorá príde po mne. Viem iba toľko, že musím umrieť; ale čo najmenej poznám, je smrť, ktorej neuniknem.

Ako motto k Vianočnej téme som zvolil citát od Pascala. Čo majú tie temné slová spoločné s Vianocami. Môžeme azda dnes myslieť na zázrak narodenia, bez toho, aby sme pritom nemysleli na temnotu smrti. My v pokoji domova, obšťastňujeme  svoje deti darčekmi. V tom istom čase sú matky a deti Ukrajiny schované v tme a zime pred ruskými raketami. My spievame Tichú noc. Za našimi hranicami je však noc do ktorej šialený imperátor bezuzdne rozsieva  bolesť a smrť. V oslobodenom Chersone bola objavená mučiareň v ktorej ruskí vojaci mučili a usmrcovali Ukrajinské deti. Ako mám v takej situácii uvidieť nádej v narodení Vianočného dieťaťa. Dnes sa nás to dotýka bezprostredne. Nie je však nič nové, je to tu s nami nestále. Nikdy tu nebol čas, kedy by niekde netrpeli a neumierali násilnou smrťou nevinní ľudia - dospelí i deti. Slávenie Vianoc v sebe odjakživa nesie tento rozpor.

  • Homília – Daniel Pastirčák 
  • Hudba – Jonatan Pastirčák 
  • Strih – Pavol Jurčo 

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.daniel Pastirčák .video
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite