Keby som dnes stretol malé dieťa, ktorým som bol pred 60 rokmi, aké by to bolo? Vedel by som pochopiť jeho dôveru a úžas nad zázrakom sveta? A čo by, pri pohľade na starca, ktorým som, cítilo to dieťa? Pred tvárou, v ktorej úžas a dôveru zahmlila skúsenosť? Aké by to bolo stretnúť sám seba, ako 17 ročného chlapca. Vedel by som pochopiť jeho pohŕdanie kresťanstvom? Nevysmial by sa mojej viere? Čo by som povedal onomu horlivému mladíkovi, ktorým som sa potom stal? Nepopudila by ma jeho sebaistá viera, s hotovou odpoveďou na každú otázku? A čo on? Nepobúrila by ho moja skepsa, ktorá jeho odpovediam kladie otázky? Stal som sa sám sebe cudzincom? Bol som to ja, alebo niekto iný? Pominul sa, už ho niet, tak ako sa pominie to, kým som v tejto chvíli? Je niekde uchovaný celok – moja osoba – všetko kým som bol? Čo zmieri a zjednotí tých cudzincov vo mne?
- Homília: Daniel Pastirčák
- Biblický text: Izaiáš 55:8–13, Ev. podľa Matúš 11:25–30
- Čítanie biblického textu: Vladko Oravský
- Nahrávka: Pavol Jurčo
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.