Kým je civilizácia živá, je nehotová, niečo sa búra, niečo sa stavia. Pokiaľ trvá, podstupuje krízy. Dnes však čelíme čomusi zásadnejšiemu než sú otrasy, čo sprevádzajú proces rastu. Hrozivo veľké skupiny ľudí sa cítia byť našej civilizácii odcudzené. Narastá fenomén antisystému. 

V masovom rozsahu sa šíri nutkavé podozrenie, že za tým cudzím mechanizmom sa skrýva nejaký prefíkaný strojvodca, povedzme Soroš. Prisudzuje sa mu takmer božská moc. Svetu vtláča neprehľadnú podobu, aby mohol manipulovať s nevedomými masami. Antisystém je hysterickým výkrikom: Nie! Tej hry sa nechcem zúčastniť. Postavím sa za čokoľvek, len nech je to proti systému, ktorý mi nedáva žiadny zmysel. V kríze je dnes samotný zmysel civilizácie. 

• Slovo: Daniel Pastirčák
• Nahrávka: Dávid Laco

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.