jedna vec bola jasná hneď. Keď z ničoho nič (bez akéhokoľvek pripomienkovania či komunikácie so stakeholdermi) premiér spolu s ministrom financií a ďalšími vyjednávačmi konsolidačného balíka oznámili, že sa na ňom zdravotníctvo bude musieť okrem celoplošných opatrení (pravda, s výnimkou štátnych nemocníc – príspevkových organizácií, ktoré nebudú musieť na rozdiel od ostatných nemocníc platiť transakčnú daň...) podieľať aj špeciálnymi opatreniami vo výške 259 miliónov eur, vedel som, že to neprejde len tak ľahko. 

V zdravotníctve sú totiž záujmové skupiny veľmi silné – lebo pri vyjednávaniach využívajú často strach a asymetriu informácií. Konkrétne využívajú strach ľudí o ich zdravie a život, následný strach politikov zo straty podpory voličov, a tiež rôznu úroveň (ne)vedomosti o dátach a procesoch v zdravotníctve, ktorá je u jedných aj u druhých.

otázne konanie vlády aj odborárov

Všetkým nemocničným zdravotníckym pracovníkom mali pôvodne mzdy na budúci rok vzrásť v priemere o 9,7 percent – tak to vyplývalo z dosiaľ platného zákona upravujúceho každoročnú automatickú valorizáciu miezd zdravotníkov z nemocníc na základe rastu priemernej mzdy v hospodárstve.