za mimoriadnu udalosť sa má považovať aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Počas nej majú byť zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť. Vyplýva to z návrhu legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania. O návrhu parlament rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
„Kritickou nedostupnosťou ústavnej starostlivosti sa rozumie taká situácia, keď poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, pričom táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle. (...) Mimoriadnu situáciu vyvolanú s danou mimoriadnou udalosťou možno vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o ďalších 60 dní,“ ozrejmil rezort zdravotníctva, ktorý za úpravou stojí.
Návrh zároveň zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Prináša tiež možnosť územne limitovať vyhlásenie mimoriadnej situácie. „Navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu,“ poznamenalo ministerstvo.
Rezort úpravu odôvodnil snahou o zabezpečenie ochrany verejného zdravia osôb na území SR, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb. „Štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov,“ argumentovalo ministerstvo.