do roku 1989 fungovalo československé zdravotníctvo na princípe Semaškovho systému zdravotného poistenia, ktorý bol budovaný v Rusku a bol založený po prvej svetovej vojne ako univerzálny a bezplatný zdravotný systém. 

Tento systém minimálne deklaroval, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, no vytváral priestor pre šedú ekonomiku, pričom sa úplne potlačila zodpovednosť jednotlivca za svoje zdravie. Tento systém bol centrálne riadený a potlačil – ako takmer všetko za boľševika – všetko súkromné. Po Nežnej revolúcii sa náš zdravotný systém transformoval na Bismarckov systém zdravotného (a sociálneho) poistenia (poistný systém), ktorého kľúčovým prvkom bola solidarita financovaná z povinných odvodov z miezd a platov. Zamestnanci platia 2/3 odvodov a zamestnávatelia 1/3.