štúdia je svojím spôsobom pokračovaním inej štúdie z roku 2021 Slovenské zdravotníctvo v post-covidovej ére 2020 – 2025 – 2030, takisto z dielne Petra Pažitného a spol., ktorá bola publikovaná v takzvanej Zelenej knihe v októbri 2021. Jednu kapitolu zo Zelenej knihy prevzal  Institute of Economic and Social Studies (INESS) do svojej publikácie Dedičstvo koronakrízy, ktorá vyšla na  prelome rokov 2021 a 2022.

Medzi odbornou verejnosťou všetky tri štúdie zarezonovali, bežní občania si ich nevšimli. Ministerstvo zdravotníctva sa tvárilo, že o ničom nevie a že sa nič nedeje. Nuž, všetky tri štúdie neboli pri hodnotení jeho činnosti veľmi lichotivé. A tak by to bolo doteraz, keby si začiatkom januára 2023 na ne nespomenula Generálna prokuratúra SR a neoznámila, že zahájila vyšetrovanie, či nejde o nejaký trestný čin. Komentár .týždňa k štúdii o nadúmrtnosti nájdete v ďalšom článku v tomto čísle časopisu.

Slovensko bolo v nadúmrtnosti tretie najhoršie za Bulharskom a Poľskom. Bolo druhé najhoršie v skrátení priemernej dĺžky života (o 33 mesiacov) za Bulharskom (o 44 mesiacov). Ak sa infikovaný dostal na umelú pľúcnu ventiláciu, mal 80-percentnú pravdepodobnosť, že umrie. Ide o slovenský priemer, pričom veľmi záležalo na tom, v ktorej nemocnici bol pacient hospitalizovaný, keďže rozdiely sa pohybovali v rozmedzí desiatok percent.