Denník NŠéf Mosta v klamstvách a zavádzaní dosiahol úroveň koaličných partnerov

Zsolt GálZsolt Gál
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bugár si pripisuje všetky zásluhy za odchod Fica a Kaliňáka, najväčšie demonštrácie v dejinách Slovenska sú zabudnuté.

Autor je politológ a ekonóm, pôsobí na Katedre politológie FiF UK v Bratislave. Je bývalým ekonomickým expertom Mosta-Híd

 

Maďarský týždenník HVG pred dvoma týždňami zverejnil rozhovor s predsedom strany Most Bélom Bugárom. Ako ostrieľaný politický harcovník, ktorý ešte navyše má pri sebe síce kritického, ale v slovenskej politike očividne nie príliš zorientovaného novinára, Bugár si dovolil zájsť priďaleko v zavádzaní a v klamstvách.

Možno si myslel, že na Slovensku si to aj tak nikto nevšimne, azda okrem pár intelektuálov maďarskej národnosti, ktorí HVG sledujú, lebo predstavuje stále to najlepšie, čo v Maďarsku zo slobodných médií zostalo. A tým by to „haslo“. Pravdepodobne by to presne tak dopadlo, keby sa z celého rozhovoru nešíril ten typický pach politikov „neslušného“ Slovenska, ktorí používajú lož ako pracovnú metódu.

Všetko závisí od nás

Záviselo od Bugárovej strany, že na Slovensku nastúpila do úradu nová vláda namiesto predčasných volieb, znela prvá otázka a hneď nasledovala dych vyrážajúca odpoveď šéfa Mosta: „Skoro všetko záviselo od nás. Vstup do Únie, lisabonská zmluva, vyriešenie súčasnej situácie, zrušenie Mečiarových amnestií a všetci tieto veci aj dávajú za zodpovednosť nám. Trochu moc vo svetle toho, že máme 6 percent.“

Áno, je celkom možné, že aspoň sčasti to Bugár myslel ironicky a poukázal na paradox: nepomer medzi očakávaniami a reálnou politickou váhou strany, ktorá má len šesť percent. Z rozhovoru je však jasné i to, že „vyriešenie situácie“ znamená odchod Kaliňáka a Fica, čo tiež „záviselo od nás“. Najväčšie demonštrácie v dejinách Slovenska nejako zostali bokom.

Na námietku, či nešlo práve o to, že pri predčasných voľbách by Most vypadol z parlamentu, ide Bugár ešte ďalej: „Rád by som sa bol stavil s hocikým, že keď vypíšeme predčasné voľby na prvý možný termín, 7. júla…, tak Most skončí bez kampane nad 7 percentami.“ Lebo vraj taká bola spoločenská nálada a keď by Most odišiel z vlády, mnohí by povedali: „no konečne máme koho podporovať“.

Celkom zaujímavé, len to nedáva zmysel. Prečo teda neodišli? Chcú povedať, že v roku 2020 na tom budú podobne alebo lepšie, čiže aspoň nad 7 percentami? Samozrejme, Bugár sa opäť vyhováral na to, že podľa prieskumov nie je možné zostaviť stabilnú vládu bez Smeru alebo kotlebovcov.

Na to, že Fico videl za protestmi Sorosa, reagoval takto: „Kto bol ten, kto tu na Slovensku sa ozval proti tomu? Len politici z Mosta. Preto musel Fico odísť.“ Uff, vyzerá to tak, že nie len na východe, ale na celom Slovensku nie je nič okrem Mosta… Ani protestujúci, ani opozícia, ani prezident, ani novinári a médiá, ani tretí sektor.

Chválim sa RTVS, mlčím o Rezníkovi

Na otázku, či slovenské médiá nie sú lepšie než maďarské, Bugár začne chválospev: „Je to určite tak. Pozrite sa na verejnoprávne médiá, v diskusiách redaktori vystupujú voči koaličným politikom ako opoziční, a na Slovensku neviem o novinách, ktoré by boli vyslovene provládne.“ Len akosi pozabudol dodať, že nový šéf RTVS Rezník práve „normalizuje“ verejnoprávne médiá a snaží sa zničiť presne to, čím sa Bugár vychvaľuje. Po tom, čo ho pomohli zvoliť aj bugárovci. Po tom, čo predtým hovorili, že je pre nich „neprijateľný“…

Bugár síce na jednej strane chváli novinárov, na druhej si však asi príliš nepreštudoval, čo zistili po vražde Jána Kuciaka, keď vysvetľuje, že Kuciakov nedokončený investigatívny článok hovorí o „podnikateľovi, ktorý sa prisťahoval z Talianska a ktorý údajne bol prepojený s dvoma zamestnancami úradu vlády, a vyzvali sme premiéra Fica, aby prepustil týchto dvoch ľudí“.

Nuž, „podnikateľ“ Vadala bol vo vzťahu s Troškovou a Jasaňom nie údajne, ale reálne, lebo je fakt, že predtým spolu podnikali. Bugár zamlčal prepojenie Vadalu na taliansku mafiu i to, že Trošková pravdepodobne bola Ficovou milenkou, nemala bezpečnostnú previerku, ako aj to, že tých talianskych „podnikateľov“ bolo viac. A mohli by sme dlho pokračovať.

Viac za 2 roky ako za 20

V rozhovore nájdeme chválu na adresu koaličných partnerov, tieto vyjadrenia sú známe i zo Slovenska: spolupráca v tejto koalícii je najlepšie, čo sme doteraz zažili, program sa plní, dosiahli sme najväčší pokrok a podobne.

Niektoré vyjadrenia sa však i tu dostávajú dosť ďaleko od pravdy. Bugár hovorí, že je dobré, že s jedným maďarským ministrom navyše (rozumej Gáborom Gálom namiesto Lucie Žitňanskej) môžu pokračovať v práci v koalícii, „ktorá vo vzťahu k menšinám za dva roky priniesla viac, než za predošlých dvadsať rokov. Od záchrany menšinových škôl cez rozšírenie kultúrneho fondu až po tabule v maďarskom jazyku alebo rýchlostné cesty“.

Je dosť odvážne tvrdenie, že by z hľadiska maďarskej menšiny tých pár tuctov maďarskojazyčných tabúľ na železničných staniciach a rýchlostné cesty, ktoré sa stále nestavajú (R7 z Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu), bolo viac, než čo sa dosiahlo za 20 rokov.

Tieto vyjadrenia však asi prekvapia najmenej, Most tlačí túto mantru od vstupu do koalície so Smerom a SNS. Už pri dohadovaní programových priorít tretej Ficovej vlády v marci 2016 Bugár tvrdil, že „vyše deväťdesiat percent našich priorít sa tam dostalo“, a potom hovoril o 90 percentách, ktoré sa dostali do programového vyhlásenia vlády.

Problém je v tom, že jeho tvrdenie bolo od začiatku nekontrolovateľné, keďže verejnosť nikdy nevidela zoznam priorít strany Most. Mohla vidieť len volebný program (Občianska vízia), z čoho sa určite nedostalo do vládneho programu vyše 90 percent.

Čerešnička na torte: „nevidel“ balíček

Vrcholom celého rozhovoru je však časť na konci, kde sa maďarský novinár pýta na „podozrivý balíček“, ktorý vypadol z vrecka Petra Pellegriniho práve na tlačovke, keď sedel vedľa neho Béla Bugár. Odpoveď je nasledujúca: „Ja som to tam ani nevidel, ale je zarážajúce, čo niekedy slovenské médiá robia“.

Bugár potom ďalej vysvetľuje, že tam sedeli, lebo chceli vyjsť v ústrety novinárom (čakali na kábel jednej televízie) a Pellegrini si vybral telefón práve preto, aby ukázal, že prezident už na nich čaká.

Dobre chápeme kontext – pomáhame novinárom, a oni z toho potom robia aféru. Avšak to video nepustí. Neviem, ako ste na tom vy, ale mne sa zdá, že Bugár balíček videl rovno dvakrát: prvý raz, keď sa tváril zdesene, a druhý raz, keď skontroloval, či už to Pellegrini stihol odložiť.

Je celkom možné, že v tom balíčku bolo naozaj špáradlo, a teda balíček vôbec nebol „podozrivý“. Čiže je celkom možné, že Bugár sa snaží bagatelizovať celú situáciu oprávnene. Ale načo potom treba klamať ešte aj pri takej maličkosti?

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].