Danko vykradol päť učebníc, jeho rigorózna práca je plagiát

Bol historicky prvým absolventom, ktorému Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici umožnila utajiť rigoróznu prácu. Po vyše mesiaci ustúpil kritikom a práca je už opäť dostupná v univerzitnej knižnici. Vďaka tomu sa Denníku N podarilo zistiť, že šéf parlamentu Andrej Danko má titul JUDr. za plagiát.

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) poskladal rigoróznu prácu odovzdanú v roku 2000 z viacerých cudzích textov. Text navodzuje dojem, akoby išlo o jeho vlastné myšlienky. Tie by ste však vo viac než 70-stranovej práci hľadali ťažko.

Po úvode presahujúcom jednu stranu je odkopírovaných hneď prvých dvadsať strán z českej publikácie Základy správnej vedy od autora Dušana Hendrycha. Príliš sa nenatrápil, pracoval s 25 stranami knihy, z ktorých mnohé použil celé, len kde-tu vypustil pár viet.

Video: Mám tu hostí, pre boha živého, reagoval Danko na to, že jeho práca je plagiát

Ako sme preverili text Danka

A takto to pokračuje do konca práce, nasledujú len rozsiahle odkopírované časti skrípt. V práci nie je ani samostatný záver, hoci ho pravidlá UMB vyžadovali.

Danko prácu o verejnej správe minulý týždeň v knižnici UMB „odtajnil“, no zakázal ju fotografovať. Denník N preto najprv podrobne analyzoval rigoróznu prácu „Verejná správa a jej charakteristické črty“ od advokáta Daniela Pisáka. Tá sa kompletne zhoduje s prácou šéfa SNS a máme ju k dispozícii. Pisák ju obhájil rok po Dankovi, v roku 2001.

Následne sme ešte raz v stredu podrobne preštudovali v študovni UMB prácu Danka, aby sme sa uistili, že sa zhoduje s Pisákovou prácou. Kontrola textu potvrdila zhodu aj to, že práca predsedu Národnej rady nie je pôvodná a nie je originálnym dielom.

Vlastný text autora chýba v Pisákovej verzii po skopírovanom začiatku aj na nasledujúcich 25 stranách, tie pochádzajú z dvoch kníh. Zhruba trinásť strán vzal zo Základov správneho práva hmotného od bývalej ministerky spravodlivosti za HZDS Kataríny Tóthovej a zvyšok odkopíroval od Petra Škultétyho, ktorý napísal publikáciu Správne právo hmotné.

Ďalších jedenásť strán v podstate vcelku prevzal z knihy Moderná verejná správa od Michala Gašpara. Uprostred ich iba predelil 9-stranovou vsuvkou, kam vložil kompletne prevzatú stať z kapitoly od Petra Škultétyho v knihe Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach.

Zvyšok práce je odpísaný opäť od Tóthovej, štyri strany knižky použil do svojej práce štýlom Ctrl C + Ctrl V. Rovnako si dvoma stranami ešte vypomohol zo Škultétyho knihy o správnom práve.

Kradnúť cudzie texty bolo zakázané aj v roku 2000, keď prácu obhajoval. Od rigoróznej práce sa očakáva, že je vedeckou prácou, autor ju musí písať sám. Aby sa mohol Danko stať doktorom práv, práve v tejto práci mal preukázať, že má hlbšie vedomosti o téme, ktorou sa zaoberá, a dokáže pracovať s novými poznatkami.

Navyše, cudzie texty v Dankovej práci nie sú citované v súlade s vtedajšími pravidlami UMB. Väčšina strán pôsobí dojmom, akoby boli z vlastnej hlavy autora.

Úplne chýba zoznam použitej literatúry, bez ktorého nemal Andrej Danko prejsť. V knižnici UMB sme zistili, že v práci má niekoľko poznámok pod čiarou odkazujúcich na používané knihy, ktoré sú úplne zhodné s tými, čo sú v Pisákovej práci. V jednej je dokonca aj rovnaký preklep.

Dankova česť

„Za predpokladu, že sa rozsiahle časti práce zhodujú od slova do slova s učebnicami a so skriptami, pričom len minimálne fragmenty sú priznané ako citácie, ide o plagiát,“ hodnotí Peter Kováč z Katedry trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Ak by sa pred obhajobou práce prišlo na zhodu rozsiahlych častí textu s učebnicami, práca podľa Kováča nemala byť pripustená k obhajobe.

Autor môže citovať z použitých kníh v rozumnom rozsahu. Ak je citát dlhší ako štyri až päť riadkov, má byť graficky odlíšený od vlastného textu autora, vysvetľuje základné zásady odborník na písanie záverečných prác Dušan Katuščák. Každá časť z cudzej knihy sa musí podľa neho odcitovať na mieste, kde sa v práci nachádza. Práce Pisáka a Danka toto vôbec nedodržali.

 Z čoho Andrej Danko odpisoval

• Michal Gašpar – Moderná verejná správa z roku 1992 od vydavateľstva Procom,
• Dušan Hendrych – Základy správní vědy, vydalo ALEKO v roku 1992,
• Peter Škultéty a kolektív – Správne právo hmotné, v roku 1997 vydala Právnická fakulta UK,
• Jozef Prusák, Peter Škultéty a Soňa Čapková – Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach, v roku 1997 vydali Inštitút rozvoja obcí, miest a regiónov EF UMB a Asociácia prednostov úradov miestnej samosprávy SR,
• Katarína Tóthová a kolektív – Základy správneho práva hmotného, Právnická fakulta UK vydala v roku 1992.

„Ak autor jasne a jednoznačne neoddelí vlastný text od citátov, predpokladá sa, že ide o pôvodný text autora, hoci v skutočnosti autor bez uvedenia zdrojov používa cudzie myšlienky a vydáva ich za svoje. Tento postup sa hodnotí ako plagiátorstvo a autor je plagiátor,“ vraví odborník s dlhoročnými skúsenosťami Katuščák.

Mnohé vysoké školy, aj UMB, učia podľa jeho odborných publikácií, ako správne uvádzať citácie. V minulosti bol aj šéfom Slovenskej národnej knižnice.

Aby mohol Danko použiť do práce rozsiahle časti kníh, podľa autorského zákona mal získať súhlas ich autorov.

Predseda SNS a šéf parlamentu Danko doposiaľ neodpovedal na otázku, prečo odovzdal plagiát a ako si vysvetľuje, že s ním uspel. Denník N mu zaslal otázky, v ktorých ho upozornil na to, že odovzdal prácu, v ktorej využil len odborné texty od iných autorov, v stredu predpoludním.

V práci Andrej Danko podpísal čestné vyhlásenie: „Čestne vyhlasujem, že rigoróznu prácu som vypracoval samostatne s použitím vedeckej literatúry.“ 

Po vypuknutí škandálu s titulom v polovici septembra Danko tvrdil, že Denník N ho chce iba pošpiniť a rigoróznu prácu nechal na UMB ukryť, pretože ju chcú novinári zmanipulovať v jeho neprospech. Keď sa ho minulý týždeň pokúšala opozícia odvolávať v parlamente, rozhodol sa ju sprístupniť. V sobotu už vysvetľoval, že mesiac, kým bola utajovaná, „využil len na to, aby som si bol istý kompletnosťou všetkých materiálov a dokumentov, za svojou prácou si stojím“.

Ministerka školstva Martina Lubyová sa ho od začiatku zastávala. Zľahčovala aj situáciu, ak by sa ukázalo, že odovzdal plagiát. „Keď ju písal, neplatili pravidlá, ktoré platia dnes,“ vravela Lubyová, ktorú do funkcie dosadila Dankova SNS.

Aj Danko potom viackrát zopakoval: „Prácu som robil pred dvadsiatimi rokmi a tak musí byť aj posudzovaná. V zmysle príslušnej vtedajšej legislatívy.“ Už vtedy platilo, že cudzie myšlienky nemožno vydávať za svoje.

UMB zriadila komisiu

Keď sa minulý týždeň ukázalo, že Dankova práca je rovnaká s Pisákovou, rektor UMB Vladimír Hiadlovský reagoval, že plagiátorstvo považujú „za vážny celospoločenský morálny problém, ktorý bol v minulosti rozšírený aj na iných univerzitách a v celej spoločnosti“.

Práve plagiáty pomáhala UMB kryť. Rovnako ako Dankovu prácu nedávno utajila aj prácu Pisáka, ktorý v Bratislave dnes pôsobí ako advokát. Denník N sa k nej dostal ešte pred utajením. Pisák priznal, že prácu nepísal sám, spoľahol sa na podklady študenta práva, čím porušil predpisy. Tie vyžadujú od študenta, ktorý chce titul, aby záverečnú prácu napísal sám.

Tieto dve práce boli historicky prvými utajenými spomedzi 54-tisíc záverečných prác absolventov UMB.

Ich kvalitu bude posudzovať nezávislá vyšetrovacia komisia, v pondelok rozhodol akademický senát univerzity. Najneskôr v januári má oznámiť, ako možné plagiátorstvo vyhodnotila.

Aj ďalší vysokoškolský učiteľ práva hovorí, že Danko nemal za plagiátorskú prácu dostať titul. Kopírovaním rozsiahlych častí učebníc bez správneho citovania došlo k porušeniu autorského práva vo veľkom rozsahu, čo už aj pred 18 rokmi bolo trestné. „Pohnútkou k takémuto konaniu bola snaha získať doktorát, ktorý však predpokladal vlastné dielo,“ povedal uznávaný pedagóg, ktorý nechcel zverejniť meno, lebo ide o politicky citlivý prípad. 

Za porušenie autorského práva už vtedy hrozilo väzenie. Ak by sa aj potvrdilo, že Danko porušil zákon, jeho prípad je už premlčaný a nie je možné ho stíhať.

Súčasné zákony neumožňujú odobrať podvodom nadobudnutý titul. V parlamente je už opozičný návrh od poslancov Spolu, ktorí navrhujú, aby rektor školy získal takúto právomoc. Bez koaličných hlasov nemá šancu prejsť.

V zahraničí politici prichytení s plagiátorskými prácami z funkcie bežne odchádzajú. V lete takto skončili v Česku dvaja ministri vlády Andreja Babiša. Jedným z najznámejších plagiátorov je niekdajší minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg z kabinetu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorého prezývali „barón von Googleberg“ v narážke na využívanie internetového vyhľadávača Google. Do práce odpísal cudzie texty bez uvedenia zdroja, v roku 2011 po tlaku odišiel z funkcie a aj mu odobrali titul doktora práv.

Na Slovensku doposiaľ pre pochybný diplom nik neodstúpil. 

Tajnosti na UMB

V prípade Danka UMB utajuje mená učiteľov, ktorí sú zodpovední za udelenie titulu. Rektor školy Hiadlovský ani po infožiadosti neprezradil, kto bol oponentom Dankovej práce a kto ho v roku 2000 skúšal na rigoróznej skúške, po ktorej mu udelili titul JUDr.

Škola, ktorá funguje vďaka peniazom od štátu, odmieta vysvetliť aj to, prečo Danko písal prácu o verejnej správe na katedre trestného práva, ktorá s touto témou nič nemala. Na UMB už vtedy fungovala samostatná katedra správneho práva, pod ktorú verejná správa patrí.

Tajnosti, kto bol oponentom a skúšajúcimi, robí UMB aj pri Pisákovi. Ten tvrdí, že sa s Dankom nepozná.

Pisákova rigorózna práca sa zhoduje s Dankovou nielen názvom „Verejná správa a jej charakteristické črty“, ale aj obsahom. Líšia sa len v detailoch, ako je rôzny slovosled, mierne pozmenené formulácie a prehodené kapitoly. O dve strany navyše (74 strán) má Pisák vďaka tomu, že do rozsahu zarátal aj titulný list práce a jednu prázdnu stranu. Zaujímavosťou je, že v prácach sú aj rovnaké chyby – v poznámke pod čiarou odkazujúcej na knihu Dušana Hendrycha je rovnaký preklep – chýba medzera pred priezviskom alebo napríklad rovnako chybne písali „vyššieuvedené“.

„Principiálnym faktom je, že nemám ani som nikdy nemal k dispozícii prácu pána Danka, takže vyjadrovať sa k akýmkoľvek otázkam v súvislosti s porovnávaním mojej práce s jeho je pre mňa úplne absurdné,“ odpísal Pisák na otázku, ako si vysvetľuje rovnaké chyby v prácach.

Aby na univerzitách v súčasnosti neprechádzali plagiáty, má zabrániť antiplagiátorský systém, ktorý sa zaviedol pred ôsmimi rokmi. Musia ním prejsť všetky záverečné práce ešte pred tým, ako študenti idú na štátnice.

Kauza okolo Dankovho titulu nezastavila rektora UMB Hiadlovského pred vstupom do komunálnej politiky. V sobotňajších voľbách bol zvolený za mestského poslanca v Banskej Bystrici v tíme doterajšieho primátora Jána Noska, ktorý kandidoval ako nezávislý s podporou Dankovej SNS a Smeru.