Čaputovej vychádza milión hlasov, chcú ju aj voliči SNS, Harabina a Kotlebu (dáta a grafy)

Milión hlasov v prezidentských voľbách je na Slovensku rozhodujúce číslo. Kandidát, ktorý za posledných pätnásť rokov prekonal túto hranicu, sa stal prezidentom.

Métu milión hlasov nedosiahli porazení prezidentských volieb Vladimír Mečiar v roku 2004, Iveta Radičová v roku 2009 (hoci len tesne) a ani Robert Fico pred piatimi rokmi.

Len v prvých priamych voľbách v roku 1999 hranicu milión hlasov tesne prekročil aj porazený Mečiar. Tieto voľby však boli iné účasťou vysoko nad 70 percent, čo sa za posledných dvadsať rokov už nikdy nezopakovalo.

Zuzane Čaputovej dalo v sobotu svoj hlas viac ako 870-tisíc ľudí. Dáta z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza však ukazujú, že už len vďaka voličom z prvého kola má šancu na zisk milióna hlasov. Presnejšie hovoríme o 1,05 milióna hlasov.

Analyzovali sme dáta z prieskumu, v ktorom sa v posledných dňoch pred voľbami pýtali voličov jednotlivých kandidátov, koho budú voliť v druhom kole. Je z toho jasnejšie, ku komu sa chcú presunúť státisíce voličov Štefana Harabina, Mariana Kotlebu, Františka Mikloška či Bélu Bugára.

Nejde o presné čísla, len o predpoklady. Nevieme presne povedať, koľko hlasov získa Zuzana Čaputová v druhom kole, pretože netušíme, koľko voličov príde. A dokonca presne nevieme povedať ani to, koľko možných hlasov z prvého kola sa naozaj k Čaputovej presunie. Vychádzame totiž z dát zozbieraných krátko pred prvým kolom, do druhého kola sa toho môže veľa zmeniť a vzorky najmä pri slabších kandidátoch sú menšie.

No môžeme pomenovať trendy a ukázať, ako krátko pred volebným dňom voliči Harabina či Mikloška a Bugára vnímali dvojicu Maroš Šefčovič a Zuzana Čaputová.

Desaťtisíce hlasov od Mikloška a aj od Harabina

Odkiaľ sa voliči z prvého kola môžu presunúť k Čaputovej:

Najväčšie zisky z pohľadu celkového počtu hlasov môže podľa prieskumu Focusu získať od Františka Mikloška (polovica, teda vyše 60-tisíc jeho voličov, môže ísť k Čaputovej) a od Štefana Harabina (meno Čaputová v prieskume povedalo takmer dvadsať percent jeho voličov, pri jeho sile to je takmer 55-tisíc hlasov).

Pomerne silné zisky v desiatkach tisícov hlasov môže mať Čaputová aj od voličov Kotlebu a Bugára.

Keď sa agentúra Focus pár dní pred prvým kolom pýtala, koho by ľudia volili v druhom kole v prípade duelu Čaputová – Šefčovič, 64,4 percenta rozhodnutých povedalo, že Čaputovú.

Zopakujme: pri týchto číslach hovoríme len o voličoch z prvého kola. V druhom kole môžu prísť voliť aj iní ľudia, plus môžu ľudia svoje preferencie zmeniť.

Šefčovičových stotisíc od Harabina

Pri takomto prepočte môže už viac hlasov v druhom kole čakať aj Maroš Šefčovič. Keby sedel prieskum Focusu, tak k svojim 400-tisíc hlasom z prvého kola by si mohol virtuálne pripočítať ďalších zhruba 220-tisíc voličov z prvého kola.

Najväčšie zisky navyše mu pred prvým kolom „sľubovali“ voliči Štefana Harabina. Vyše tretina z nich povedala, že keby ich kandidát nepostúpil, volili by Šefčoviča, to je viac ako stotisíc hlasov. To hovorili títo voliči ešte pred tým, ako Maroš Šefčovič v prvý deň kampane pred duelom ešte pritvrdil s témami migrácie či homosexuálnych adopcií.

Výraznejšie sa k Šefčovičovi prikláňali aj voliči Kotlebu, v našom prepočte to je viac ako 30-tisíc hlasov. Podobné číslo mu vychádza aj od voličov iných slabších kandidátov.

Keď sa pozrieme na podiel voličov jednotlivých kandidátov, tak v dueli Čaputová-Šefčovič si prezidentskú kandidátku vybrali najmä voliči Františka Mikloška, Bélu Bugára a Milana Krajniaka.

Po prvom kole zostala obrovská skupina vyše 380-tisíc voličov, ktorí sa nevedeli rozhodnúť, koho by si vybrali v prípade duelu Čaputová – Šefčovič.

Aj o ich hlasy teraz budú musieť finalisti bojovať.

Presvedčiť tiež potrebujú ľudí, ktorí v prvom kole neprišli.

Čaputovej náskok po prvom kole je však zásadný. Ak by sme aj simulovali v druhom kole negatívny scenár pre Čaputovú – teda napríklad že by neprišlo voliť desať percent jej voličov z prvého kola, celkovo by prišlo voliť o desať percent ľudí viac a zo všetkých nových voličov a voličov iných kandidátov by získala len polovicu toho, čo Šefčovič, stále by bola víťazkou.

V druhom kole chodí výrazne viac voličov

Je veľmi pravdepodobné, že v druhom kole príde voliť výrazne viac voličov ako v prvom kole.

To sa udialo doteraz v každých prezidentských voľbách s výnimkou jediných. Tou výnimkou bol rok 2004, keď sa do druhého kola dostali Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič a ľudia mali dilemu, či dať hlas ktorémukoľvek reprezentantovi mečiarizmu. Takmer 200-tisíc voličov z prvého kola to vtedy vyhodnotilo tak, že voliť neprišli.

V roku 2009 (Gašparovič vs Radičová) prišlo v druhom kole o takmer 350-tisíc ľudí viac, v roku 2014 (Kiska vs Fico) o vyše 280-tisíc.

Kiska bral aj hlasy antisystému – kam pôjde teraz?

Výsledok Zuzany Čaputovej v prvom kole je výrazný aj v porovnaní s doterajšími voľbami prezidenta.

Získala len o pár tisíc hlasov menej ako Ivan Gašparovič v roku 2009, keď išiel do volieb ako úradujúci prezident s podporou vtedy dominantného Smeru.

Viac ako Čaputová mali Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar v prvých priamych voľbách v roku 1999. Tie však mali mimoriadnu účasť nad sedemdesiat percent a boli najmä bojom proti Mečiarovi, ktorého len rok predtým spojená opozícia porazila v prelomových voľbách roku 1998.

Naopak, Maroš Šefčovič získal v prvom kole historicky najmenej hlasov spomedzi všetkých postupujúcich, dokonca aj menej ako Ivan Gašparovič v roku 2004, keď postúpil prekvapivo a len tesne pred Eduardom Kukanom.

Najvýraznejší rast medzi prvým a druhým kolom zaznamenal v minulosti súčasný prezident Andrej Kiska. Proti Robertovi Ficovi v roku 2014 stáli traja vyrovnaní kandidáti, a keď sa Kiska dostal do druhého kola, prirodzene k nemu ako k súperovi Fica prešli aj voliči ďalších dvoch favoritov, Radoslava Procházku a Milana Kňažka. Nič na tom nezmenilo ani to, že Procházka vyslovil Kiskovi podporu veľmi váhavo a Kňažko na podpornú tlačovku ani neprišiel.

Čaputová je v inej situácii najmä preto, že jej najsilnejší súper Robert Mistrík sa v jej prospech vzdal ešte pred voľbami a jeho voliči k nej prešli už v prvom kole.

O možnej podpore pre ňu už hovoril predseda Mosta-Híd Béla Bugár, v prospech Čaputovej sa už vyjadrili aj podporovatelia Františka Mikloška, hoci on sám hovorí len toľko, že Šefčoviča voliť nebude a pri Čaputovej nechá rozhodnutie na svojich voličoch.

Čaputová nemôže určite počítať s podporou od Štefana Harabina a Mariana Kotlebu, nikoho nechce podporiť ani Milan Krajniak.

Rozdiel oproti predchádzajúcim voľbám je aj v tom, ako sa zachovajú voliči antisystémových kandidátov. V roku 2014 ich zbieral Andrej Kiska. Teraz nie je jasné, či ich viac oslovuje Zuzana Čaputová, vyhranená voči vládnucej garnitúre, alebo Maroš Šefčovič, ktorý prebral boj proti migrácii a proti liberálom, alebo či na druhé kolo zostanú doma. Keď však priaznivcov antisystému stotožníme s voličmi prezidentských kandidátov Harabina a Kotlebu, niektorí hovoria, že budú voliť Šefčoviča, a časť zas Čaputovú.

Ako chceli v prvom kole voliť sympatizanti strán

Zuzana Čaputová v prvom kole získavala hlasy najmä voličov opozičných strán, ale nielen od nich. Voliť ju chceli takmer všetci voliči koalície Progresívne Slovensko/Spolu, aj výrazná väčšina voličov SaS a OĽaNO, ale aj viac ako polovica skupiny nerozhodnutí/nevoliči.

Prekvapivo ju v predvolebnom prieskume chcela voliť aj zhruba štvrtina oslovených voličov vládnej SNS, ktorej predseda Andrej Danko Čaputovú označoval za „neznámu dievčinu“. Voliči Smeru ju odmietali.

Maroš Šefčovič mal zasa na svojej strane prevažnú väčšinu voličov strany Roberta Fica a medzi sympatizantmi ostatných strán mal len slabé zisky, najviac ešte medzi voličmi SNS.

Štefan Harabin získaval najviac hlasov od voličov Smeru, SNS, Kotlebu a Sme rodina.