V Nízkych Tatrách pribudol ďalší holorub, vlani tam infračervené zábery ukazovali zdravý les

Tento prípad miznúcich Nízkych Tatier sa dá vyrozprávať aj cez príbeh jednej 150-ročnej jedle. Rásť začala v druhej polovici 19. storočia, ešte niekoľko rokov pred tým, ako do oblasti v okolí Kráľovej hole ľudia vypustili svišťa alpského pôvodu.

Dnes už tá jedľa nerastie, minulý týždeň ju spílili štátni lesníci na štátnych pozemkoch pri „kalamitnej ťažbe“. Nebola napadnutá lykožrútom ani zlomená po víchrici, bola zdravá, podobne ako iné 150-ročné jedle v okolí, ktoré lesníci vyrúbali.

Lesníci tam natiahli lanovky na odvoz veľkých kmeňov a prišli s ťažkými strojmi.

Podobne ako v Malužinskej doline miznú horské lesy Nízkych Tatier po hektároch. Holoruby vidno pri ceste Čertovicou, v okolí Východnej či pri Telgárte.

Zdravé stromy lesníci pri odstraňovaní kalamity píliť nemôžu. Tvrdia, že to ani nerobili. Usvedčuje ich však kamera, fotografie a aj letecké ortofotomapy.

V lese v Malužinskej doline zostali široké pne starých jedlí. Ochranári z My sme les v podnete hovoria o tom, že okrem zdravých kmeňov jedlí našli dokonca aj zoťatý kmeň javora – čo sa úplne nezhoduje s vysvetlením lesníkov, že išlo o „prestarnutý porast s prevahou smreka“.

Veterná kalamita bola na tomto kopci podľa štátnych lesníkov v máji tohto roka. „Následne sa rozšírila lykožrútová kalamita,“ povedal hovorca štátnych Lesov SR Pavel Machava.

Ochranári hovoria, že na tomto kopci štátni lesníci vyrúbali aj stromy, ktoré nevyvrátil vietor a neboli ani napadnuté lykožrútom. Výrub poslednej starej jedle na tomto kopci stihli ochranári z My sme les zachytiť aj na kameru.

Červená farba znamená život

Letecké ortofotomapy dokazujú, že les v Malužinskej doline bol ešte nedávno zdravý. Ukazujú, že na mieste minulotýždňového holorubu bola ešte vlani v septembri výrazná väčšina stromov zelená a medzi nimi bolo len niekoľko suchých, iba na pár korunách stromov vidno úbytok chlorofylu.

Miesto vyrúbané dohola minulý týždeň je na mape označené žltou hranicou.

A teraz sa na tento les pozrime zhora na mape v infračervenom spektre. Aj túto ortofotomapu nasnímala na jeseň 2018 z lietadla firma Eurosense, ktorá každé tri roky takto mapuje celé Slovensko.

Ak aj fotografia v bežnom farebnom spektre môže klamať a zelené stromy už napríklad môžu byť napadnuté, infračervené snímky odhalia, či stromy ešte stále žijú.

Červené sú živé stromy, sivé sú suché. Na snímke sa teda potvrdzuje, že veľká väčšina stromov bola ešte vlani zdravá.

Nevieme presne, koľko stromov zlomila či vyvrátila májová víchrica, o ktorej hovoria lesníci. Vieme len, že ochranári na mieste zdokumentovali aj nepolámané zdravé silné stromy a že ešte vlani na jeseň bola zdravá väčšina tohto lesa.

Ochranári: Vyrúbali naholo aj 150-ročné stromy

Geoinformačný systém štátneho Národného lesníckeho centra pri tomto mieste hovorí o stromoch starých 140 rokov, ochranári odhadujú, že mohli mať aj 150 až 180 rokov.

„Plocha bola vyťažená naholo vrátane stojacich zdravých jedlí, ktoré mali podľa Programu starostlivosti o les v poraste 34-percentné zastúpenie, na lesnom sklade sa okrem jedlí a smrekov nachádzal aj javor horský,“ napísali do podnetu k ťažbe ochranári z My sme les.

„Pri jedliach išlo o staré zdravé exempláre s vekom okolo 150 – 180 rokov, porast nevykazoval žiadne známky plošného narušenia vetrom alebo inými prírodnými činiteľmi,“ píšu ďalej.

Upozornili na to, že štát rúbe aj zdravé stromy uprostred národného parku na miestach, kde má les chrániť pôdu a rastliny v strmom kopci a kde to teda nemá právo robiť.

Po upozornení ochranárov zasiahla Inšpekcia životného prostredia a okresný úrad a štátna firma Lesy SR musela ťažbu zastaviť.

Hovorca Lesov SR Pavel Machava aj po podnete ochranárov trvá na tom, že iba spracúvali kalamitu. „Spracované boli zlomené a poškodené stromy. Nešlo o holorub – súvislé plochy poškodených stromov vznikli v dôsledku veternej kalamity,“ odpovedal Machava.

„V predmetnom poraste boli na kontrole pracovníci štátnej správy, ktorí nekonštatovali žiadne porušenie zákona,“ vraví hovorca.

Ochranár a podpredseda strany Spolu Erik Baláž nakrútil v lesoch v Nízkych Tatrách počas ťažby video. Vidno v ňom, ako lesnícka lanovka ťahá hore svahom vyrúbané kmene, a vysvetľuje, že na ťažbu sú určené aj zelené zdravé stromy, ktoré chrobák nenapadol.

Video: Ťažba na Panskej holi

Deje sa to v celých Nízkych Tatrách aj inde

Podobne ako v Malužinskej doline vznikajú v posledných rokoch holoruby po celých Nízkych Tatrách. Vysvetlenie lesníkov sa opakuje – lykožrútová alebo veterná kalamita.

Iné letecké snímky Malužinskej doliny ukazujú, ako tam les postupne zmizol od roku 2009. Na miestach, kde ešte pred pár rokmi boli lesy, sú dnes holé kopce a doliny.

Lesy v okolí Malužinej: 2009 – 2018

Podobné miesta sú v celých Nízkych Tatrách.

Od víchrice Žofia v máji 2014 tam lesníci – štátne Lesy SR a aj súkromní majitelia a cirkev – rúbu v hektároch.

Letecké pohľady jasne ukazujú, ako každým rokom v Národnom parku Nízke Tatry mizne čoraz viac stromov a vznikajú holé plochy.

Letecké zábery firmy Eurosense popri mapovaní celého Slovenska zachytávajú každé tri roky aj stav slovenských lesov. Vďaka tomu vidíme, kde vznikajú holoruby a ako rýchlo.

Ako miznú lesy v Nízkych Tatrách (pohybom horizontálne prelistujte)

Aj Tatry či Rudohorie

Holorubnú ťažbu sme zdokumentovali aj v Tatrách na hranici chránenej Tichej doliny. V súkromnom urbári tam víchrica z roku 2004 polámala zhruba 15 hektárov lesa. Do roku 2015 tam potom lesníci vyrúbali postupne celý kopec s plochou 200 hektárov. Odôvodňovali to tým, že sa zo stromu na strom šíril lykožrút.

Ďalší silný pohľad pri pohľade zhora ponúkajú Stolické vrchy v Slovenskom rudohorí. Na leteckých snímkach vidno, ako sa človek postupne zahryzne do lesa a ako sa to napokon skončí.

Záber z roku 2012 ukazuje, ako drevorubači začali ťažbu zospodu smerom nahor, naťahali do lesa lanovky (podobne ako teraz v Malužinskej doline) a začali rúbať.

Záber z roku 2018 na to isté miesto už ukazuje holé kopce.

Podobne ako v prípade Nízkych Tatier je zničený nielen les, ale s lesom je zároveň zničené aj ďalšie bezzásahové územie biotopu hlucháňa.

Podobne ako teraz v Malužinskej doline sa to krátko predtým stalo aj v Národnom parku Veľká Fatra v Ľubochnianskej doline. „Popri pár smrekových suchároch sa zviezli aj 150-ročné zdravé jedle, buky a javory. Pôda zlieza dolu, humus sa stráca,“ vysvetlil na mieste Erik Baláž. Aj v tomto prípade podala iniciatíva My sme les podnet.

Lesníci: Chránime zdravý les

Štátni lesníci tvrdia, že aj oni majú „záujem na ochrane životného prostredia a na zachovaní ohrozených druhov“.

„Včasným spracovaním kalamity chránime pred vyschnutím obrovské plochy zdravého lesa,“ povedal hovorca lesníkov Pavel Machava. „Ak podkôrnikový hmyz zožerie zdravé stromy, vzniknú vysoké hospodárske škody.“

Iniciatíva My sme les však oponuje, že „náhodná ťažba je veľmi často zámienkou na brutálne zásahy v našich chránených územiach“.

Ochranári vysvetľujú, že pri kalamitnej ťažbe si lesníci môžu urobiť lesom širokú cestu k napadnutým stromom a vyťažiť aj zdravé nenapadnuté stromy.

Fotografie: Ako vyrúbali les v Nízkych Tatrách