Pellegrini musí počuť, že nestačí

A to je všetko? Mesiac po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vznikne nová vláda a svet sa vráti do normálu? Naozaj zostane ministerstvo vnútra pod kontrolou Smeru?

Nemusí to tak byť. Lebo okrem koaličných strán, povereného premiéra a prezidenta majú čo povedať aj občania tejto krajiny. To oni dostali z úradu premiéra Roberta Fica, to oni dostali z ministerstva vnútra Roberta Kaliňáka. V piatok na námestiach môžu povedať aj Petrovi Pellegrinimu, že nestačí.

Mnohí sú teraz sklamaní, že to za nich nevyriešil prezident Andrej Kiska. Už odmietnutím Jozefa Ráža za ministra vnútra išiel na hranu svojich ústavných možností. Ak by odobral poverenie zostaviť vládu Petrovi Pellegrinimu, ktorý mu pred očami mával papierom so 79 podpismi poslancov, prekročil by nebezpečnú čiaru a všetkým by sa nám to mohlo vrátiť, keby sme tu raz znova mali prezidenta ako Ivan Gašparovič alebo Robert Fico. Nestraším, ale ono to nemusí byť taká ďaleká budúcnosť.

Prezident tak mohol iba naťahovať čas. Nemusel vymenovať Pellegriniho vládu už v tento týždeň. Mohol okrem vážneho vyjadrenia, že ani s touto vládou nie je spokojný, aj takto dať najavo, že ľudia sa nemajú vzdávať. V skutočnosti je to však na nás.

Dôvodov, prečo byť nespokojný s Pellegriniho vládou, je veľa. Samotný premiér sa ako kandidát na premiéra uviedol ako nesvojprávny poskok Roberta Fica. Kryl jeho vládu roky ako poslanec, minister a teraz sa tak správa aj ako budúci premiér.

Aj preto má vo vláde ľudí ako Ján Richter, ktorý má za sebou škandál s Čistým dňom, Richarda Rašiho, ktorý internet pozná iba ako užívateľ a viac sa orientuje v spôsoboch, ako vyhrať tender.

Ľubica Laššáková sa strápnila ešte pred stretnutím s prezidentom. Je pekné, že sa ospravedlnila, ale je jasné, že ona úctu ani rešpekt umelcov nikdy mať nebude.

O mentálnom svete Pellegriniho hovorí aj to, že nemá problém s ministrom obrany Petrom Gajdošom. Už týždne pritom píšeme texty o tom, ako netransparentne nakupuje transportéry a inú techniku. A nejde len o korupciu, ktorá z toho trčí. On aj ohrozuje Slovensko, lebo ho ťahá smerom k Rusku.

Podobné výhrady by mohli zaznieť aj k ďalším ministrom, ktorí chcú pokračovať s Pellegrinim v práci, ktorú začali s Ficom.

Špeciálnu pozornosť však venujme novému ministrovi vnútra Tomášovi Druckerovi. Je pravdepodobné, že je šikovnejší krízový manažér ako väčšina ľudí, ktorí pracujú pre Smer. Je dokonca pravdepodobné, že rýchlo odvolá policajného prezidenta Tibora Gašara a bude robiť poriadky v polícii.

Súčasne je však dieťaťom Ficovho systému. Oni ho vytiahli do vlády a on sa im za to odvďačil lojalitou. Neozval sa pri kauze Bašternák, naopak, ministra Kaliňáka bránil, a neozval sa ani vtedy, keď Fico útočil Georgeom Sorosom. Ak bol pre prezidenta Andreja Kisku problémom Jozef Ráž, ako ním môže nebyť Tomáš Drucker?

Pokoj v spoločnosti je veľmi dôležitý. Bez neho sa nedá normálne žiť. Ako však môžeme byť pokojní, keď tu zabili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú? Ako môžeme byť pokojní, keď vieme, že Smer vytvoril mafiánsku schému, ktorá ovláda tento štát?

Celé sa to láme na našej pohodlnosti. Po mesiaci vypätia sme už všetci unavení. Ak to však teraz vzdáme, nemôžeme sa sťažovať na Pellegriniho, Druckera ani Kisku. Oni všetci musia počuť, že nám to nestačí. Že nemôžu pokračovať ďalej, ako keby sa nič nestalo.

Výsledkom nemusia byť predčasné voľby. Tlak nespokojných občanov môže smerovať aj k tomu, aby sa naozaj vymenili ľudia vo vláde, aby sa v koalícii ozvali slušní ľudia, ktorí nechcú udržiavať pri živote Ficovu mafiu. Alebo aby táto vláda musela robiť veci, ktoré sa Ficovi nebudú páčiť. Výmena policajného prezidenta môže byť začiatok, pokračovať treba reformou polície a prokuratúry.

Vo štvrtok budeme mať výrazne lepšiu vládu, ako sme mali doteraz. Výhrou je už to, že v nej nebude sedieť Fico ani Kaliňák. V piatok však stále má zmysel zakričať, že nestačí.