Školáci si mobil kontrolujú každé tri minúty, na Instagrame sú aj dvanásťroční

Ak je dieťa zavreté v izbe a hrá sa na internete, nie je v bezpečí. Často sa stretáva s obsahom, ktorý by nemalo vidieť, kontaktujú ho neznámi ľudia, môže sa stať obeťou šikanovania alebo môže samo niekoho šikanovať. Niektorí školáci už v 15 rokoch prejavujú známky závislosti od internetu.

Výskumníci sa pýtali 11-, 13- a 15-ročných žiakov, ako vnímajú internet a ako vyzerá ich online svet. Na Slovensku skúmali správanie 8902 školákov. Ide o súčasť medzinárodnej štúdie Health Behaviour in School Aged Children, ktorú robia každé štyri roky.

Z prieskumu vyplynulo, že 40 percent školákov na Slovensku používa mobilný telefón, aby sa cítili lepšie, keď sa cítia nanič. Telefón si kontrolujú každé tri minúty.

Na internete sa môžu cítiť lepšie alebo sa tam môžu prezentovať inak ako v offline svete, hovorí jedna z autoriek prieskumu Laura Urbanová.

Svet, kde ste online stále

S detskou psychologičkou Máriou Šimčákovou Tóthovou sme sa rozprávali o výsledkoch štúdie a o tom, ako by mali rodičia postupovať, aby deti ochránili pred závislosťou alebo rizikami internetu. Tóthová je odbornou garantkou projektu Deti na nete, ktorý sa venuje nástrahám online sveta a digitálnemu poradenstvu pre deti, školy a rodičov.

Výsledky prieskumu ju neprekvapili. To, že si školáci kontrolujú telefón každé tri minúty, je podľa nej možné len poobede. Mnohé školy totiž najmä u školákov v puberte zaviedli boxy, do ktorých musia odložiť vypnutý telefón.

„Pozrite sa, ako často sú na telefóne dospelí, a potom môžeme hodnotiť deti,“ hovorí psychologička. Mnohí dospelí sa podľa nej čudujú, keď nedostanú do piatich minút odpoveď na svoj e-mail. „Je tu pocit, že sme priviazaní na technológie a celé okolie od nás očakáva okamžité reakcie. Prečo očakávame, že deti sa budú správať inak? Vytvorili sme dobu, keď je povinné odpovedať na všetko, byť neustále online,“ hovorí Tóthová.

Psychologička: Je normálne sa na chvíľu odpojiť

Aj sama vidí často nechápavé reakcie okolia, keď si vypne telefón. Je pritom podľa nej dobré, ak sa rodina dohodne, že po príchode domov telefón niekam odložia, nekontrolujú ho, a ak sa niečo stane, budú počuť zvonenie. Pri domácich úlohách by vypla aj zvuky. „Je normálne sa na chvíľu odpojiť. Rodinám radím, aby mali raz za mesiac deň, keď to všetci urobia – deň bez technológií. Je to veľmi ozdravné. Niektoré rodiny to však nevedia splniť, lebo sa boja, že im niečo ujde,“ hovorí psychologička.

To je podľa nej aj dôvod, prečo deti tak veľa času trávia na internete. To, čo sa tam deje, o čom si v skupinách ich kamaráti píšu – to sú komunikačné témy v škole alebo v partii. Keď im na chvíľu online debata utečie, nevedia sa medzi rovesníkmi zapojiť do rozhovoru. Školák, ktorý dnes nemá mobil alebo ho neustále nepoužíva, je podľa psychologičky pre ostatné deti divný.

Pri deťoch od 7 do 10 rokov je podľa nej časté, že si vytvoria skupiny, kde spoločne s ostatnými četujú. Často si však neuvedomujú, ako ich to postupne zahlcuje. Ak niekto pošle správu do skupiny, kde je 20 ľudí, nedostane jednu odpoveď, ale zrazu môže mať aj sto správ denne. Deti často z týchto skupín nevedia odísť, lebo by prišli o informácie. „Začalo sa to tak, že si posielajú úlohy, a končí sa to často manipuláciou, vydieraním,“ hovorí psychologička.

Staršie deti – nad 12 rokov – už píšu na sociálne siete, najmä na Instagram. Na Slovensku pritom platí zákon, podľa ktorého môžu ísť na Facebook či Instagram mladší ako 16 rokov len so súhlasom rodiča. Často deťom kontá zakladajú rodičia a musia pritom klamať, že sú staršie. „Nepáči sa mi, že deti nevnímajú ako problém, keď klamú na internete,“ hovorí Tóthová.

Hovorí sa im ľahšie online

V prieskume školáci povedali, že sa im ľahšie komunikuje na internete ako naživo. Pätina 15-ročných a 16 percent 13-ročných detí povedalo, že na internete sa im ľahšie hovorí o svojich tajomstvách, vnútorných pocitoch a obavách ako pri stretnutí tvárou v tvár.

Nie je to však podľa psychologičky tak, že by ich vzťahy fungovali len na internete a nie v reálnom živote. Tínedžerský vek je podľa nej stále o partii a kontaktoch naživo. Aj dospelí im však vytvorili prostredie, keď sa nedá s partiou stretávať naživo. Napríklad majú školu ďaleko od miesta, kde bývajú, preto je niekedy pre nich ťažké sa stretnúť. „Tak sa stretávajú na internete a berú to často rovnako, ako keby boli spolu fyzicky. Berú to rovnocenne,“ vraví Tóthová.

Uznáva, že pre mnohé deti môže byť komunikácia online jednoduchšia. Ak sa napríklad hanbia osloviť dievča alebo by nikdy nepatrili do určitej skupiny, v online svete sa hanblivosť a rozdiely dajú schovať. „Často im to nahradí bežné sociálne väzby, ktoré by v tom veku nezvládli schopnosťami alebo sebavedomím,“ hovorí psychologička.

Komunikácia online je jednoduchšia, lebo je tam istá dávka anonymity a okrem toho nevidia emócie človeka, s ktorým sa rozprávajú. Keby napríklad videli, že ich slová vyvolajú u rovesníka plač či hnev, v osobnom kontakte by si dali pozor na reči. Na internete takúto brzdu nemajú.

To sa však môže deťom vrátiť, hovorí psychologička: aj voči nim je totiž online okolie tvrdé a dostávajú aj veľmi kritické reakcie. „Často toľko kritiky nezvládajú,“ hovorí Tóthová. „V tomto veku majú často deti problém so sebaprijatím, vytvárajú si obraz, kto sú, čo sú a ako sa majú vo svete prezentovať, a do toho dostávajú negatívne reakcie cez internet,“ hovorí Tóthová.

Deti si tiež nachádzajú na webe nereálne vzory. Každý chce byť youtuber, aj keď nie je natoľko kreatívny, nič preto neurobil a nevie, ako na to.

Spolu s veľkou kritikou aj takýto neúspech znižuje sebavedomie detí a vytvára u nich pocit menejcennosti. „Máme príbehy, keď sa dieťa pokúsilo spáchať samovraždu pre kyberšikanu a nevhodné reakcie na internete. Takmer za každou mládežníckou samovraždou sa nájde niečo, čo súvisí s internetom,“ hovorí psychologička.

Nejedia, nespia, zanedbávajú rodinu

Veľká štúdia o správaní školákov ukazuje aj to, ako rizikovo sa môžu mladí ľudia na internete správať. Osem percent 11- a 13-ročných chlapcov a 13 percent 15-ročných chlapcov v prieskume priznalo, že sa im často alebo veľmi často stalo, že pre internet za posledných 12 mesiacov nejedli alebo nespali. Pri dievčatách to bolo šesť percent.

Žiaci, ktorí sa zapojili do prieskumu v rozsiahlej štúdii, tiež priznali, že zanedbávajú aj vzťahy s najbližšími, teda s rodinou, priateľmi, školské povinnosti či krúžky. Najvýraznejšie časté či veľmi časté zanedbávanie iných aktivít a blízkych priznali 15-roční chlapci – každý piaty. Pri dievčatách v rovnakom veku to bolo 13 percent.

Takmer každý piaty 15-ročný chlapec povedal, že sa cítil za posledný rok nepríjemne, keď nemohol byť na internete. U chlapcov sú tieto pocity častejšie ako u dievčat a s vekom sa počet detí s nepríjemným pocitom zvyšuje.

Psychologička Tóthová hovorí, že mladí sú často online len preto, aby boli na internete – a nemajú cielenú aktivitu. Potvrdzujú to aj dáta z veľkého prieskumu – podľa neho pätina 15-ročných žiakov surfovala na internete, aj keď ich to nebavilo.

„Rodičia si myslia, že možno 20 až 30 percent detí si niekedy na internete pozrie niečo nevhodné, ale nám z prieskumov vychádza, že až 64 percent detí si pozerá niečo, čo náhodne nájde na internete alebo to špeciálne vyhľadá, lebo začuje nejaké slovo,“ hovorí.

Niekedy sa deti s takýmto obsahom prídu pochváliť do triedy. „Potom riešime, že do triedy tretiak donesie na telefóne pornografické video a deti to zrazu vidia. Majú osem – deväť rokov a zrazu vidia niečo také a sú šokované. Ten, kto to priniesol, vie, že si získa uznanie, lebo priniesol niečo nevhodné. Potom mám v poradni deti, ktoré to vôbec nezvládajú, lebo videli niečo, na čo neboli pripravené,“ opisuje.

Rodičom podľa psychologičky často nevychádzajú pokusy obmedziť čas detí strávený online.

Surfujú už aj škôlkari

A čo deti na internete robia? 13- až 15-roční často komunikujú, pozerajú videá a pridávajú niečo na sociálne siete, najmä na Instagram.

Štúdiom či zisťovaním informácií žiaci strávia len desatinu času na internete. Zvyšok trávia zábavou. Pri chlapcoch je riziko závislosti v tomto veku vyššie, výraznejšie napríklad hrávajú hry.

Čo je na internete, o tom sa bavia aj naživo. Okrem hier či sociálnych sietí mladí často využívajú aplikácie na hromadnú komunikáciu v skupinách.

Psychologička hovorí, že vek detí online sa znižuje. „Keď sme pred pár rokmi robili programy pre desaťročných, teraz robíme pre škôlkarov. Dnes máte deti v kočíku, ktoré sa hrajú s dotykovými telefónmi a pozerajú si tam fotky,“ hovorí Tóthová.

Rozumie, ak dieťa pozerá na tablete rozprávku, keď cestuje s rodičmi v aute. Nie je však podľa nej správne, ak sa dieťa nevie ani najesť, kým nedostane telefón s rozprávkou, alebo ak bez nej nevie zaspať.

Každé druhé 12-ročné dievča zverejní fotku, akú by mame neukázalo

Začiatok puberty, teda vek vo výskume, je dôležitý tým, že sa deti postupne osamostatňujú. Chcú mať svoje súkromie a chcú o svojom čase rozhodovať samy. Preto často aj opúšťajú krúžky a mimoškolské aktivity.

„Ak dieťa popoludní hodinu a pol športuje a potom si na hodinu či hodinu a pol vezme tablet, je to vyvážené. Ak má dieťa záujmy, dá prednosť bicyklovaniu s rodičmi pred internetom. Ak dieťa necháme zavreté v izbe a povieme, že nič zlé nerobí, len sa hrá alebo četuje, nie je to pravda. Už len to, že sa deti oddialia od diania v rodine a dajú prednosť niečomu inému, je problém,“ hovorí.

A ako rodič zistí, či už je dieťa na internete príliš veľa? Keď napríklad stále rozpráva o tom, čo tam videlo, a nevie vypnúť ani na noc, je to podľa psychologičky znak, že to s časom online už prešvihlo.

Dieťa do desať rokov by podľa nej nemalo byť online viac ako hodinu denne. Rodičia by sa mali spolu dohodnúť aj v komunite, aby mali porovnateľné pravidlá.

U tínedžerov treba podľa psychologičky vyžadovať, aby nezdieľali súkromné veci a aby počítač na noc vypli.

„Každé druhé 12-ročné dievča má zverejnenú fotku, ktorú by matke neukázalo – často na nej nie je veľmi oblečené. Chalani možno o sebe veľa nezdieľajú, ale keď sa ich niekto cudzí opýta na čete, povedia všetko. Skúšali sme to,“ hovorí Tóthová.

Rady pre rodičov

Rodičia sa podľa psychologičky majú zaujímať o to, čo dieťa na internete robí. Majú dôverovať, ale aj kontrolovať, aby im deti ukázali svoje profily a čo tam robia.

Rodičovská kontrola pri deťoch od 12 až 13 rokov slabne, práve vo veku, keď sú vo veľkom ohrození. „Rodičia sú technologicky na tom horšie ako ich deti a sú často pre deti zlým príkladom,“ hovorí Tóthová. Ťažko sa podľa nej vysvetľuje deťom, že majú byť na internete hodinu denne, keď sú rodičia celý večer na telefónoch.

„Rodičia vidia závislosť, ale nevšimnú si, ak ich dieťa niekoho šikanuje alebo ak je samo šikanované. Šokuje ich, ak sa niekto cudzí skontaktuje s ich deťmi,“ hovorí psychologička.

Rizikám technológií nerozumejú ani rodičia, ktorí už sami vyrastali s internetom, neveria, že by sa to mohlo týkať aj ich detí.

„Nerastú s deťmi a ich potrebami. Ak dieťaťu na začiatku aj povedia, aby nikomu cudziemu neodpovedalo, lebo je cudzí, tak s vyšším vekom už mu o nových hrozbách nehovoria. Ale nemôžu to nechávať len na dieťa.“

S deťmi treba hlavne hovoriť. „Ak dieťa zmení správanie, je jasné, že sa niečo deje. Treba otvárať dvere a hovoriť dieťaťu, že ak má nejaký zlý pocit alebo problém, rodič tam je na to, aby to riešil,“ hovorí.

Prvé signály problémov totiž dieťa často podcení a začne riešiť problémy, až keď už sú neúnosné, napríklad pri kyberšikane.