Nebezpeční osamote, ešte horší spolu. EÚ a ekonómov znepokojuje nová talianska vláda

Držte sa svojich záväzkov, inak to môže priniesť problémy celej Európskej únii. Asi tak by sa zjednodušene a stručne dal definovať postoj Európy voči novej talianskej vláde. Začiatkom týždňa ho sformuloval francúzsky minister financií Bruno Le Maire.

To, ako sa v blízkej budúcnosti bude vyvíjať vzťah medzi Úniou a Talianmi, dal však stručne a jasne najavo aj Matteo Salvini, líder Ligy, menšieho koaličného partnera.

„Toto je ďalší neakceptovateľný zásah do našich záležitostí. Nežiadal som od ľudí hlasy, aby som mohol pokračovať v ceste k chudobe, neistote a imigrácii. Taliani sú na prvom mieste!“ odkázal na Twitteri Le Maireovi.

Ekonómovia sa obávajú, že práve tento prístup môže zhoršiť situáciu v krajine, ktorá je treťou najväčšou ekonomikou v eurozóne. „Ak nová vláda nebude rešpektovať talianske záväzky, ktoré sa týkajú dlhu a deficitu, ale aj bánk, finančná stabilita eurozóny bude ohrozená,“ tvrdí Le Maire.

Nová vláda aj napriek tomu sľubuje revolúciu a sama sa nazýva vládou zmeny. Renomovaný britský denník Financial Times ich však nazýva modernými barbarmi, ktorí sa dostali za hradby Ríma, a varuje, že ide o najnezvyčajnejšiu a najmenej skúsenú vládu od vzniku Európskeho spoločenstva.

O čo im ide?

Hnutie piatich hviezd je silné najmä v južnej a strednej časti Talianska, Liga má základňu na severe krajiny. Ich programy sa v mnohom líšia, no spája ich hlavne euroskepticizmus, kritika migrácie a drahé populistické sľuby.

Hlavne to posledné si Taliansko nemôže dovoliť. Po Grécku je druhou najzadlženejšou krajinou v EÚ (132 percent talianskeho HDP). Priemer v Únii je necelých 82 percent, maximálna výška dlhu, ktorú by štáty EÚ podľa dohody mali mať, je ešte o 20 percent nižšie (60 percent).

Nová koalícia aj napriek tomu prišla s programom, ktorý chce ukončiť úsporné opatrenia. Nežiada odchod z eurozóny ani vymazanie časti dlhu, no naplánovala si, že zriadi základný príjem pre chudobných Talianov (780 eur), zruší niektoré dane z pohonných hmôt aj už naplánované zvýšenie daní z obratu.

Hoci zavedenie univerzálneho príjmu vyjde na približne 17 miliárd eur, najväčšie obavy ekonómov vyvoláva plán zrušiť dôchodkovú reformu. Taliansko by to podľa agentúry AP mohlo stáť až 170 miliárd eur, čo je desať percent jeho HDP.

Znížiť vek odchodu do dôchodku v štáte, ktorý starne a kde sa rodí málo detí, je recept na katastrofu. Najmä v kombinácii s protimigrantskou politikou, ktorú razia obe strany. Líder Ligy Matteo Salvini dokonca pred voľbami sľuboval, že deportuje asi 600-tisíc migrantov, ktorí za posledné štyri roky ilegálne prišli do Talianska.

„Ak tých ľudí pošlú domov a zmenia dôchodkový vek, dôchodkový systém v strednodobom až dlhodobom horizonte nebude udržateľný,“ tvrdí ekonóm Raj Badiani.

V prípade, že nová talianska vláda naplní svoje plány, jej deficit sa zrejme zvýši nad Úniou povolenú hranicu troch percent HDP. To by vyvolalo ďalšie napätie vo vzťahu medzi EÚ a Talianmi. EÚ už vznikajúcej vláde odkázala, že by sa mala zamerať na to, aby znížila svoj dlh.

„Taliansko nie je Grécko. Ale nie všetky rozdiely sú pozitívne. Jeho ekonomika je desaťkrát väčšia, verejný dlh je najväčší v eurozóne a štvrtý najväčší na svete. Taliansko je príliš veľké na to, aby sme ho nechali skolabovať, no zároveň môže byť príliš veľké na to, aby sa dalo zachrániť. Otázka je, či nová vláda spustí takúto krízu a ak áno, čo bude nasledovať,“ píše Financial Times.

Hnutie piatich hviezd a Liga s názormi ekonómov nesúhlasia a hovoria, že ich návrhy neprinesú problémy. Tvrdia, že na rozdiel od vysokých daní a úsporných opatrení oživia dopyt a prinesú tak rast talianskeho HDP.

The Economist však píše, že Hnutie ani Liga neponúkajú skutočné riešenie pre nízky ekonomický rast, ktorý krajinu trápi už dlhšie. „Taliansko stagnuje už príliš dlho. Nemôže si dovoliť ďalšie roky bez potrebných krokov, vládu, ktorá situáciu ešte zhorší svojím nesúvislým radikalizmom. Ak Taliani nevyriešia tento problém, trhy im dajú veľmi krutú spätnú väzbu.“

Náklonnosť k Rusku

Ekonomické postoje novej koalície nie sú to jediné, čo môže priniesť rozbroje na európskej scéne. Európskych diplomatov znepokojuje aj postoj koaličných strán k Rusku. Obe strany volajú po zrušení sankcií voči Rusku a v koaličnej zmluve píšu, že Rusko netreba vnímať ako hrozbu, ale ako dôležitého partnera.

Hnutie a Liga uznávajú, že najdôležitejším spojencom sú USA a NATO, no dialóg s Ruskom podľa nich môže pomôcť vyriešiť krízy v Sýrii, Líbyi či Jemene. S Ruskom by chceli spolupracovať aj pri zastavení migrácie či terorizmu.

Navyše Salvini sa netají svojím obdivom k Putinovi. Jeho Liga má dokonca s ruskou vládnou stranou Jednotné Rusko dohodu o spolupráci. Portál Politico ešte v polovici mája napísal, že ak vznikne vláda Hnutia piatich hviezd a Ligy, Rusko bude mať prvého veľkého priateľa v Európskej rade, čo môže pomôcť ruským záujmom v Európe.

Euroskeptická vláda zároveň nie je partner, v ktorého Macron a Merkelová dúfali a na ktorého sa môžu spoľahnúť pri posilňovaní integrácie.

Kto bude vládnuť?

Otázne je aj to, ako svoju úlohu zvládne Guiseppe Conte, ktorého strany navrhli na post premiéra. Strany koalície už dávnejšie avizovali, že premiérom sa nestane Di Maio ani Salvini. Napokon prišli s neznámym právnikom, ktorý nemá žiadne politické skúsenosti a nekandidoval vo voľbách.

Hnutie piatich hviezd a Liga sa tak rozhodli aj napriek tomu, že technokratické vlády v minulosti kritizovali a takúto vládu odmietali aj po marcových voľbách. Conteho už v stredu schválil aj taliansky prezident Sergio Mattarella.

Taliani mali za posledných desať rokov päť premiérov a Conte sa stane piatym premiérom v poradí, ktorý nebol lídrom politickej strany počas volieb.

No bez ohľadu na to, či na čele vlády bude Conte alebo niekto iný, hlavné slovo budú mať lídri dvoch populistických strán. Premiér to však bude mať zložité, pretože bude stáť medzi dvoma stranami, ktoré uzavreli veľmi komplikovanú a krehkú dohodu.

„Tí európski lídri a investori, ktorí sa obávali populistickej vlády v Ríme, sa teraz musia báť niečoho iného: nefunkčnej populistickej vlády v Ríme,“ píše komentátor James Polti z FT.